Môžete nám priblížiť židovskú organizáciu, ktorej ste členom a vedúcim rabínom?
Som rabínom liberálnej židovskej komunity tu v Prahe, ktorá sa volá Masorti. Stretávame sa každý piatok, sobotu, slávime spolu sviatky a rozumieme si na priateľskej úrovni.
V diskusiách hovoríte o medzináboženskom dialógu medzi židmi, kresťanmi a moslimami. Funguje to skutočne tak, ako sa opisuje, alebo sú slová o dialógu smerované skôr verejnosti a v praxi to viazne?
Nemôžem vám, bohužiaľ, povedať, ako to chodí vo svete alebo v Českej republike, môžem vám len povedať, aká je moja osobná skúsenosť v Prahe. Tu je to skvelé! Najlepšie na Prahe je to, že je tu toľko ateistov. Veľké množstvo problémov vo svete je pre náboženstvo. Dokonca by som povedal, že najväčším problémom a zdrojom sporov je práve náboženstvo. Neveriaci ľudia sú oveľa menej konfliktní a nemajú väčšinou toľko predsudkov voči druhým ako tí vychovaní vo viere.
V médiách sa objavujú nielen správy o islamských extrémistoch, ale tiež o židovských fundamentalistoch a fundamentalistických rabínoch, ktorí šíria nenávisť. Zažili ste tento fenomén niekedy aj vo svojej komunite?
Nie, to vôbec, tu v Prahe nie. Po prvé v Prahe nemáte moc židov, po druhé – židia, ktorí tu sú, nie sú zase príliš „náboženskí“ – oslavujú sviatky, modlia sa, ale neberú náboženstvo fundamentalisticky alebo úplne záväzne. Preto tu nemáme fundamentalizmus. Po tretie náboženský extrémizmus je často spojený s politikou. Tu v ČR nemajú židia žiadne politické spory alebo konflikty, teda sa tu moc neriešia tieto problémy.
Snaží sa vaša skupina Masorti o nejaký dialóg s konzervatívnymi a fundamentalistickými židmi? Existujú nejaké pokusy liberálnych židov zmierniť stanoviská svojich extrémnejších spoluveriacich?
Pravda je, že to dosť dobre nejde. Tieto konzervatívne skupiny a odnože židovstva sú veľmi uzavreté. Nerady komunikujú, nechodia na spoločné stretnutia a nemajú záujem o dialóg. Pozerajú sa na nás, liberálnych židov, skôr ako na neveriacich alebo pokrytcov, ktorí nedodržiavajú všetky predpísané pravidlá atď.
Jednou z horúcich tém v Izraeli je nateraz Chrámová hora. Moslimovia tam majú mešitu a v posledných mesiacoch sa stupňuje konflikt práve medzi moslimami a židmi, ktorí sa v skupinách chodia modliť na túto horu, kde predtým stál Šalamúnov chrám. Aký je váš postoj k tejto problematike?
Môj názor je, že ten spor nie je náboženský – je politický, ale niekto sa z neho snaží robiť konflikt náboženský. Každému tam ide len o to, ostatným ukázať, že práve on vlastní to miesto. Je to spojené so získaním moci, nie vierou. Každý z nich sa chce ukázať ako silný a hovoriť druhým: „Pripojte sa ku mne, ja som najsilnejší!“
Aké je teda vaše riešenie konfliktu? Vidíte ho v obyčajnom dialógu alebo by bolo lepšie postaviť na Chrámovej hore nejakú spoločnú modlitebňu pre všetky abrahámovské náboženstvá?
Podľa mňa nejde o to, komu bude dané miesto patriť. Ide o to, vytrvalo a hlasno hlásiť: „Ak si veriaci, musíš pochopiť, že Boh ťa nepotrebuje. Boh nepotrebuje teba ani tvoju silu, ani to, aby si za neho dobyl nejaké miesto. Boh nepotrebuje, aby si ho uctieval v nejakom chráme – to všetko Boh urobil pre ľudí a ich úžitok. On je sebestačný. Nepotrebuje nikoho, kto koná alebo hlása násilie proti niekomu inému. Ak chceš byť svätý, nesmieš užívať násilie.“
Boli ste po celý život takýto liberálny alebo ste k otvorenému pohľadu na svet dospeli postupne?
Ja som takto vyrástol. Narodil som sa do veľmi liberálnej rodiny, takže… Mám po celý život približne rovnaký postoj k týmto veciam. Moji rodičia sú, mimochodom, českí Židia. Narodil som sa v Izraeli, žil určitý čas v Taliansku, ale teraz bývam 15 rokov tu v Prahe a som tu spokojný, okrem iného aj preto, že ateisti v tejto krajine sú väčšinou otvorenejší ako niektorí nábožní ľudia.
V diskusiách často padne otázka, či by nebolo lepšie upraviť „sväté písma“ a odstrániť z nich násilné pasáže o zabíjaní a nenávisti k druhým. Väčšina odborníkov sa však proti tomu ohradzuje a naopak zastáva názor, že stačí samotná správna interpretácia. Je to skutočne také jednoduché? Alebo môže problém násilia pochádzať práve z náboženských kníh?
Samozrejme, že je problém aj v tých knihách. Ak niekto nevie, ako ich správne študovať a interpretovať duchovným spôsobom, s nadhľadom, môže to byť veľký problém. Mnohí ľudia nechápu, že časy sa zmenili. Je odlišná doba. V dávnych časoch bolo normálne mať otrokov. Ľudské práva, práva žien – to všetko sa odvtedy zmenilo. A jedným z našich najdôležitejších úloh dneška je vysvetliť ľuďom, že vtedajšia doba bola odlišná. Tí ľudia boli iní a ich situácia tiež. Musíme pochopiť, že život sa mení. Tu v Česku to bolo podobné – bol tu komunizmus a už nie je! Všetko sa zmenilo. A musíme sa stále snažiť novo interpretovať staré príbehy a mať pochopenie. Čo sa stalo, stalo sa. Keď vidíme niekoho, kto pácha násilie, musíme odsúdiť to násilie, ale nie daného človeka. Nevieme, akého mal otca, výchovu, či na ňom nezanechal stopu niekto počas jeho života – od vychovávateľa v škôlke až po priateľov a partnera. S minulosťou už nič neurobíme – musíme sa snažiť pracovať s tým, čo je teraz.
A vy osobne veríte, že tie násilné a diskriminačné pasáže vo svätých knihách boli nadiktované Bohom, alebo ide o kultúrne prežitky z iných dôb, teda ľudské príkazy?
Tieto pasáže určite nemajú nič spoločného s Bohom! S Bohom nie! To, čo je zapísané, je výsledok toho, ako ľudia v určitej dobe rozumeli Bohu. A toto porozumenie sa mení. Pozrite sa napríklad na rôzne veci v Biblii. U Noema je napísané, že sa mu narodil syn, keď mal 500 rokov. Päťsto rokov! Ako tomu môžeme rozumieť? Nemôžeme.
Je jednoduchšie viesť dialóg s moslimami a kresťanmi alebo skôr s predstaviteľmi a členmi východných náboženstiev, ako sú budhizmus alebo hinduizmus?
Ja sa snažím hovoriť s každým, porozumieť každému, vypočuť všetky možné pohľady. A to najzákladnejšie, čo som sa z toho naučil, je nesúdiť. Nesúďte, pretože nevieme, aké je prostredie, z ktorého daný človek vyrástol. Niekto môže odsúdiť človeka, ktorý je opitý už napoludnie, ale vieme o ňom niečo? Nevieme. Nevieme, čo sa stalo, že sa ten človek chcel opiť, čo sa mu stalo doma alebo v živote.
Aká je vlastne izraelská spoločnosť? Je tam veľa veriacich Židov? Alebo je tam prevaha ateistov?
Neviem, ako je to dnes, ale pamätám si časy zo svojej mladosti. Izrael je tvorený Židmi, ktorí tam prišli z celého sveta. Z celého šíreho sveta. Takže keď sa ma niekto spýta: Akú máte kuchyňu v Izraeli, odpoviem mu, že neviem, pretože každá skupina Židov z odlišnej časti sveta priviezla svoje vlastné pokrmy a spôsoby prežívania viery. Je to ako kaleidoskop. Rovnaké je to aj s filozofiami a náhľadom na život. Všetko je tam veľmi premiešané. Ale v mojich časoch, keď som v Izraeli žil, nebolo príliš Izraelčanov veriacich. Lenže medzitým sa do Izraela prisťahovalo ďalších šesť miliónov Židov.
Vráťme sa k vašej pražskej židovskej komunite. Máte tú konvertitov, ktorí boli českými ateistami? Aké sú hlavné dôvody konverzie?
Áno, máme tu nejakých konvertitov. Nie je ich veľa, ale málo tiež nie. Väčšinou sa k nám dostanú skrz partnerské vzťahy. Chlapec stretne dievča alebo dievča stretne chlapca, ktorý je veriaci. Hovoria spolu, študujú spolu, milujú sa spolu a takto sa k nám dostanú. Tých, ktorí prídu sami, je málo. My sa tiež nesnažíme o aktívnu misijnú činnosť a šírenie nášho náboženstva.
Rozhovor viedli Václav Fiala a Jakub Sobek.