Na verejné investície na Slovensku prichádza z Európskej únie viac ako 80 percent financií. Je to vďaka eurofondom, vďaka ktorým sa toho zrekonštruuje a zmodernizuje viac ako dosť. Komentátor Peter Morvay z Denníka N však pripomína, že prakticky všetko platí Brusel. „Ak by neboli peniaze z Únie, skoro nič nové by tu vo verejnej sfére nevznikalo a nebolo opravené,“ zdôrazňuje.
Čo si to Únia dovoľuje?
Podľa Morvaya navyše nejde o to, že bruselské peniaze sú našimi peniazmi, ale o to, že naše investície zaplatia najmä daňoví poplatníci z bohatších krajín. No ako ďalej pripomína, už aj samotný Brusel varuje, že je nebezpečné byť od neho až tak závislý a tlačí, aby sme investovali aj z vlastného. „Väčšina obyvateľov a politikov Slovenska považuje tento stav za úplne normálny, spravodlivý a najmä, raz a navždy daný a nezmeniteľný,“ tvrdí.
Kritizuje to, že Únia sa pre nás stala akýmsi štedrým bankomatom či korytom. Žiť a fungovať v štýle, že EÚ má za povinnosť nám pomáhať a my voči nej a ostatným krajinám nemusíme nič, je podľa neho síce príjemné, ale len dovtedy, kým nám nezačne pripomínať, že takýto jednostranný vzťah nie je tak celkom s kostolným poriadkom. „Potom reagujeme ako rozmaznané decká, trucujeme a tvárime sa, že my tú Európsku úniu ani nepotrebujeme. Čo si to tá Únia dovoľuje? Máme s ňou len problémy,“ kritizuje Morvay slovenský postoj.
Podľa neho sa to deje práve teraz a my sme hlboko urazení, keď Brusel chce, aby sme prispeli k riešeniu utečeneckej krízy. A počet rozhorčených euroskeptikov zrazu utešene rastie. Kým však neprídeme na to, ako sme od EÚ závislí, môžeme si myslieť, že si to môžeme dovoliť. Napokon, pokiaľ ide o otváranie nových mostov či diaľnic, ukážu sa tam slovenskí politici, ktorí sa podľa komentátora tvária, že to vzniklo len a len ich zásluhou. Ostatní to zase podľa neho robia s presvedčením, že nám Brusel tie peniaze musí dať tak či tak. „Takže vlastne nič neriskujeme, môžeme aj naďalej pokojne brať a sami nič nedávať,“ kritizuje.
Celý komentár si môžete prečítať TU.
