Najväčšou ambíciou do budúceho roku 2016 je vyzónovať Tatranský národný park (TANAP), pričom tento proces sa už uskutočňuje. “Je trochu komplikovaný, lebo je tam veľa vlastníkov,” povedal Žiga v rozhovore pre agentúru SITA. Ako dodal, zonácia Slovenského raja bola menej náročná, keďže je tam nielen menej vlastníkov, ale boli aj jasne indetifikovateľní – či už to bol štát, cirkev, alebo súkromní vlastníci.
V Slovenskom raji vznikli štyri chránené územia označené A, B, C a D s rôznym stupňom ochrany. Zónu A s najprísnejším piatym stupňom ochrany tvoria územia, ktoré predstavujú pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy, pričom v zóne A sú zakázané akékoľvek zásahy. Táto bezzásahová zóna sa rozšírila o tisíc hektárov a je o štvrtinu väčšia. “Celý Slovenský raj je teraz menší, ale rozloha najchránenejšieho územia je väčšia,” konštatoval šéf envirorezortu. To je podľa Žigu to najdôležitejšie, lebo pred zonáciou patrili do stupňa najvyššej ochrany napríklad aj parkoviská, domy a cesty, no vzácne biotopy neboli dostatočne chránené.
V Slovenskom raji sa štátu podarilo naspäť odkúpiť Tomášovský výhľad aj s 88 hektármi lesa. Ako povedal Žiga, Tomášovský výhľad je najväčšia turistická atrakcia, ktorá však patrila súkromným vlastníkom. Tí ju nakoniec štátu predali napriek tomu, že dostali aj výhodnejšie ponuky zo súkromného sektora.
Zonácia TANAP-u by podľa Žigu mohla byť uskutočnená už na budúci rok. Na starosti ju má riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko, ktorý rokuje s vlastníkmi pôdy, samosprávami, podnikateľmi a ochranármi. “Je to však aj o peniazoch, lebo vlastníkom pôdy zoberiete možnosť ekonomicky obhospodarovať ich majetok a musíte im zaplatiť ujmu alebo si ten majetok od nich prenajať či odkúpiť,” vysvetlil minister Žiga, podľa ktorého výsledkom konajúcich sa rokovaní bude kompromis, s ktorým však nikdy nebudú spokojní všetci.
