Samuelson pritom poukazuje na čerstvú analýzu liberálnych a konzervatívnych ekonómov, ktorá nesie názov Príležitosť, zodpovednosť a bezpečnosť. Pripomína tiež, že pri prvej „vojne proti chudobe“ za prezidenta Lyndona Johnsona v roku 1964 sa chudoba znížila len nepatrne. „V minulom roku žilo pod hranicou chudoby 14,8 percent a Američanov, zatiaľ čo v roku 1966 to bolo o jednu desatinu percenta menej. Podľa iných ukazovateľov síce chudoba klesla, ale stále je v našej krajine v značnej miere prítomná,“ píše Samuelson.
Výchova zohráva dôležitú úlohu
„Autori analýzy všeobecne volajú po tom, aby sa pre chudobné vrstvy stala práca atraktívnejšia. Na splnenie tohto cieľa navrhujú stanoviť okrem iného vyššiu minimálnu mzdu. Zlepšiť zručnosti pracovníkov by podľa ich názoru mohlo verejné hodnotenie dvojročných a štvorročných vysokých škôl a ich úroveň by sa potom odrážala na získanom diplome. Cieľom týchto opatrení je nasmerovať študentov k najefektívnejšiemu štúdiu. Zároveň sa prediskutovalo zavedenie niektorých konkrétnych opatrení pre chudobných, ako sú napríklad potravinové lístky,“ uvádza Samuelson a poznamenáva, že najväčšiu treciu plochu v diskusiách medzi ľavicovými a pravicovými ekonómami predstavovala vyššia minimálna mzda.
„Pravicoví ekonómovia tvrdia, že zvýšenie minimálnej mzdy sa premietne do zníženia počtu pracovných miest na trhu. Prezident Obama navrhoval zvýšenie zo 7,25 na 10,10 dolára na hodinu, ale niektorí z tvorcov analýzy hovorili dokonca až o 15 dolároch na hodinu,“ spomína Samuelson a dodáva, že zhoda, naopak, panovala v tom, aký význam má výchova detí v úplnej rodine.
„V prípade, že dieťa vychováva iba matka, zvyšuje sa tým pravdepodobnosť jeho budúcej chudoby päťnásobne v porovnaní s dieťaťom vyrastajúcim v úplnej rodine. Správa ukazuje, že počet narodených mimo rodinného zväzku neustále rastie, a to vo všetkých hlavných etnických komunitách žijúcich v Spojených štátoch,“ upozorňuje Samuelson.
Celý text nájdete TU
„Medzi bielou populáciou tvorili deti narodené slobodným matkám v roku 1970 5,7 percent a z celkovej populácie, ale pred piatimi rokmi to bolo už takmer 36 percent. Medzi hispánskou komunitou sa toto percento zvýšilo z 36,7 percenta v roku 1980 na 53,4 percenta a medzi Afroameričanmi z 37,8 percenta na 72,1 percenta. Vnútri černošskej komunity tiež panuje najvyššia nezamestnanosť. Iba polovica Afroameričanov medzi 20 až 24 rokmi mala v roku 2013 zamestnanie, hoci na konci osemdesiatych rokov to bolo 65 percent. Mzda tých najchudobnejších 50 percent je pritom rovnaká ako v roku 1979. Pritom mzda najchudobnejších Američaniek za približne rovnaké obdobie vzrástla o 35 percent,“ opisuje americký komentátor.
Vo výsledku sa tiež dramaticky premenila štruktúra amerických rodín. „V roku 1970 boli štyri pätiny žien vo veku tridsaťpäť rokov vydaté a mali deti, zatiaľ čo slobodných s deťmi bolo menej ako desať percent. Pred piatimi rokmi však tvorili vydaté ženy s deťmi len polovicu, zatiaľ čo celých dvadsať percent bolo slobodných. Je to celé začarovaný kruh. Nízkopríjmoví muži majú zlú prácu a ešte horšie vyhliadky na lepšiu mzdu, preto sú ako partneri menej atraktívni. Nárast miezd v ženskej populácii zase nežnému pohlaviu umožňuje vystačiť si aj bez partnera, hoci si nežijú práve na vysokej nohe. Stále rastúci počet neúplných rodín potom oslabuje šance dnešných detí v budúcnosti a udržiava medzigeneračnú chudobu. Ak chceme uspieť, musí každá nová „vojna proti chudobe“ predovšetkým zvrátiť tieto sociálne trendy. Aj v ideálnom prípade to bude dlhý a frustrujúci boj,“ myslí si Samuelson.
