V liste pre Mikloška sa Nicholsonová (SaS) odvolávala aj jednu svoju známu, ktorá má dieťa vďaka umelému oplodneniu. „Nie, nemá tykadlá,“ odkázala mu poslankyňa. Ten však zvolil vo svojej reakcii absolútny pokoj, s akým sa pustil do vysvetľovania vo svojom blogu.
Nepreskúmané a nebezpečné metódy
Veľkú vlnu rozhorčenia vyvolala v návrhu zákona tá časť, ktorá hovorila o tom, že tí, ktorí sa budú podieľať napríklad na umelom oplodnení, môžu skončiť vo väzení, vrátane žien. Kádehák sa však bráni. Už minule priznal, že túto časť zákona pri podpisovaní ani nečítal a teraz sa vyhovára na to, že nevhodné tresty by v druhom čítaní zo zákona celkom určite vypadli. „Zákonmi, ktoré som aj ja podpísal, som chcel upozorniť na to, že téma ochrany života je vec hodná diskusie. NR SR rokovala o všetkom možnom, ale na ochranu života si za 4 roky čas nenašla,“ bráni sa Mikloško.
Podľa Mikloška ide v oblasti bioetických tém o mnoho nebezpečných a nepreskúmaných metód, ktoré sa v dnešnom biznise objavujú. „Biomedicínsky výskum na živých nenarodených, génová terapia, spájanie ľudských a zvieracích prvkov, využívanie embryonálnych kmeňových buniek a iných častí nenarodených na akýkoľvek účel,“ vymenúva Mikloško.
Písal o ľudských právach do samizdatov
Vo svojom liste Nicholsonová odporúčala Mikloškovi, že keď už je na kandidátke KDH a bude náhodou zvolený do parlamentu, aby zvážil výber výboru. Teraz s ňou totiž sedí v ľudskoprávnom výbore, čo poslankyni v súvislosti s Mikloškovým svetonázorom príliš nevonia. Kádehák ju však schladil.
„Vaše odporúčanie zváženia prípadnej mojej budúcej činnosti vo Výbore pre ľudské práva je predčasné a nepatričné. V roku, keď ste sa narodili, som už písal o ľudských právach do samizdatov a bojoval v tajnej cirkvi za ne. Po revolúcii som bol dva roky podpredsedom Federálnej vlády pre ľudské práva, vo Federálnom zhromaždení som bol tajomník Výboru pre ľudské práva,“ vysvetlil s tým, že v rámci boja za ľudské práva dokonca navštívil USA šesťkrát.
