Ako ženu vás veľmi nahnevalo nedávne hlasovanie 19 poslancov, ktorí podporili tvrdé tresty za umelé prerušenie tehotenstva a dokonca aj umelé oplodnenie…
Naozaj ma to šokovalo! Možno o to viac, že aj ja mám za sebou podobnú skúsenosť a viem sa vžiť do pocitov ľudí, ktorí deti mať nemôžu. Je šialené niečo také čo i len navrhnúť, nie ešte aj podporiť. Naozaj neželám nikomu nič zlé, ale nech si to najskôr vyskúšajú na vlastnej koži…
Boli medzi nimi dokonca aj tri ženy. Čo môže viesť kohokoľvek k podpore takého návrhu?
Chcem veriť, že to jednoducho dostali ako stranícky príkaz. Neviem si predstaviť, že normálna žena s normálnym úsudkom a aspoň trochou zdravého rozumu môže za niečo také zahlasovať. Je to závan stredoveku. Ako keby nás niekto zbavoval časti svojprávnosti. Ja ako svojprávny človek nemôžem rozhodovať o takých veciach? To je tmárstvo.
Keď sa spustila kritika, začali tvrdiť, že to celé podporili iba preto, aby sa diskutovalo o dôležitých témach, a že v druhom čítaní to aj tak chceli zmeniť.
Tomu neverím, to je veľmi slabá a lacná výhovorka.
Viacerí politici v sebe práve pred voľbami objavia plodných blogerov. Aj vy mnoho svojich návrhov prezentujete v blogoch, ktoré sú dosť ostré a kritické.
Áno, väčšinou sú kritické, ale zároveň sa v nich snažím ľuďom aj poradiť a pomôcť vyznať sa v spleti zákonov a iných predpisov. Aj keď môj blog má iba rok, články, názory, poradne publikujem už osem rokov. Blog je len ďalšia cesta, ako sa dostať bližšie k ľuďom a budem v ňom pokračovať aj po voľbách.
Premiér kritikom rád odkazuje, veľmi zjednodušene, že majú byť ticho, lebo doteraz nedokázali ani vyhrať voľby. Vy ste sa ešte nedostali ani do parlamentu…
S takýmto názorom sa veľmi často stretávam aj na sociálnych sieťach. Je to len zásterka, ako sa vyhnúť odbornej diskusii. Ja som odborník, radšej argumentujem vecne, vychádzam z legislatívy a hlavne zo skúseností z praxe. Niektoré návrhy zákonov, ale aj už účinná legislatíva je chaotická. Stane sa, že zákony si navzájom dokonca protirečia a neexistuje inštitúcia, ktorá by rozhodla, ako si zákon vyložiť a aplikovať ho v praxi. Krásnym príkladom je zamestnanie evidovaného nezamestnaného, ktorému máte podľa Zákonníka práce nárok spracovať a vyplatiť mzdu do konca nasledujúceho mesiaca, a tak si tento dátum určíte ako výplatný termín organizácie. Úrad práce však od vás už ôsmy deň nasledujúceho mesiaca požaduje potvrdenie o jeho zárobku, lebo oni si dali taký interný termín a ak ho nepredložíte, môžu nezamestnaného vyradiť z evidencie. Ktorého termínu na spracovanie mzdy sa teda máte držať?
Na koho hlave je toto maslo?
Niekedy by úplne stačilo, aby jednotlivé rezorty počas prípravy legislatívy medzi sebou komunikovali a spolupracovali.
Ale na to predsa máme medzirezortné pripomienkové konanie.
Teoreticky áno, ale nie vždy sa doň zapoja všetky rezorty. A čo je ešte horšie, niektoré v tom čase dokonca ani netušia, že sa ich nejaká zmena môže týkať. Navyše, niekedy je samotné medzirezortné pripomienkové konanie také krátke, že, objektívne, nedá sa doň zapojiť kvalitne.
Pôsobili ste v pracovných skupinách na viacerých ministerstvách – máte pocit, že politici počúvajú odborníkov?
Jedna vec je, či počúvajú, a úplne iná, čo s tým potom ďalej chcú a môžu urobiť. Často sa stretávam s tým, že keď im vysvetlím, o čo ide, ich prvá reakcia je – aha, super, to je dobrý nápad a aj to posunú ďalej. A potom to narazí na politickú vôľu. Aj keď je to dobrý návrh, nemá šancu, nie je možné ho presadiť, lebo, napríklad, nepochádza z ich dielne.
Patríte k tým politickým nováčikom, ktorí o sebe tvrdia, že sú a chcú ostať predovšetkým odborníkom, a nie politikom. Skôr alebo neskôr však na stranícky príkaz, s ktorým nebudete súhlasiť, určite narazíte aj vy. Na aké veľké kompromisy ste pripravená?
Na tomto sa smeje náš kolega Viliam Novotný, ktorý zvykne hovoriť, že sa začína báť toho, že sa do toho parlamentu naozaj dostaneme, lebo jeho úlohou potom bude naučiť nás, čo to znamená byť politikom, nechať si poradiť, dohodnúť sa s ostatnými stranami. Takže áno, budem sa musieť naučiť aj ustupovať, počítam s tým.
Spomínate Viliama Novotného. Staviate si kampaň aj na tom, že Slovensko potrebuje nové tváre v politike. Hneď dvojkou na vašej kandidátke je však poriadne stará politická tvár, neodporuje si to tak „trochu“?
S touto otázkou sa, samozrejme, pravidelne stretávame. Tvrdíme, že sme strana odborníkov a ľudí, ktorí v politike ani v parlamente nikdy neboli a zároveň tam máme dlhoročného poslanca. Naša predsedníčka Eva Babitzová má na to peknú odpoveď. Hovorí, že nie je až taká blondína, aby si myslela, že to zvládne bez niekoho, kto vie, ako v tom všetkom chodiť. Bez niekoho, kto nám ukáže, ako fungujú strany, ako sa budujú štruktúry, regióny, ako sa píšu návrhy, čo sa kedy a kam predkladá… Skrátka potrebujeme aj niekoho, kto nás naučí plávať v tých politických vodách.
Ďalšou vašou obľúbenou témou je viac žien v politike a vo verejnom živote vôbec. Na vašej kandidátke sú však v prvej tridsiatke iba štyri ženy.
Na našej kandidátke je 100 mien a z toho je 25 žien, čiže každá štvrtá je žena…
Nie každá štvrtá, ale štvrtina, a to je rozdiel…
Ok, máte pravdu. Priznávam, že táto situácia najskôr zarazila aj mňa. Sme jedinou stranou, ktorú vedie žena, ja osobne sa tejto téme aktívne venujem už roky. Pravidelne sa zúčastňujem na rôznych debatách o tom, či kvóty áno alebo nie. Mimochodom, tie mi už pripomínajú diskusie, či bolo skôr vajce, alebo sliepka. Poďme ale k našej kandidátke. Pôvodne sme chceli ísť cez takzvané mäkké kvóty, teda buď zipsovým spôsobom 1:1, alebo aspoň jedna tretina. My sme však v praxi naozaj nenašli dosť žien ani na jedno, ani na druhé! Takže prestaňme akademicky diskutovať o akýchkoľvek kvótach, ale začnime sa rozprávať o tom, či slovenské ženy už sú na to pripravené, či je na to nastavená legislatíva. Napríklad matky, ktoré chcú alebo musia pracovať v období, keď sú iné ženy na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Na realizáciu mamičiek v práci, skĺbenie materstva a zamestnania sa tu nemyslí. Dnes je to takmer nezlučiteľné spojenie, a nielen právne, ale aj mentálne. Potrvá ešte dlho, kým bude Slovensko pripravené stráviť viac žien vo vysokých pozíciách a v politike.
Nedávno sa prvou slovenskou komisárkou pre deti stala Viera Tomanová, čiže žena vo vysokej funkcii, čo ste však tiež dosť ostro okomentovali.
Je to totálne sklamanie a výsmech všetkých mimovládnych organizácií, ktoré sa podieľali na tom, že tento post konečne máme. Mal by tam byť človek, ktorý je nezávislý, je odborník, otvorený a flexibilný. Pri všetkej úcte k pani Tomanovej a jej skúsenostiam, tieto požiadavky podľa mňa nespĺňa. Zrejme doslúžila svojej strane a za odmenu dostala dobre platené miesto, kde nie je nevyhnutné podávať výkony. Je to také slovenské riešenie, čo je veľká škoda.
Aktuálne prieskumy vám ukazujú ani nie 2 % podporu. Na aký výsledok si trúfate?
Som bežec, chodím na preteky a racionálne viem, že nikdy nevyhrám. Ale napriek tomu chcem vždy slušne dobehnúť do cieľa. „Dobeh“ do parlamentu je môj cieľ, s ktorým do toho od začiatku idem.
Naozaj tomu stále veríte?
Musím tomu veriť. Áno, som účtovník, praktik, viem počítať… Ale veď keby som prestala veriť, tak to celé môžem zabaliť. Táto krajina je typická tým, že máme asi 5,5 milióna odborníkov na všetko, hokejových a futbalových trénerov, porotcov v talentových súťažiach… Ale keď príde na lámanie chleba, tak absolútnej väčšine sa nechce ani pohnúť prstom. Veď koľkým sa nechce ísť už ani voliť! Rozprávať vedia všetci… Ok, možno zhorím ako Johanka z Arcu a budú sa o mne ešte 20 rokov hovoriť vtipy. Ale ja na to hovorím, že aj zhorieť treba vedieť. A aspoň som sa o niečo pokúsila.
Predstavte si ideálnu vládu pre Slovensko, kto by v nej bol?
Pozriem sa na to tak neskromne zo svojho pohľadu, že s kým by som sa ja vedela dohodnúť, a s kým určite nie. Takže koalícia s SaS, Mostom a Sieťou.
Ale predpokladám, že vám neušlo, že Most sa už zjavne na niečom dohodol so Smerom…
Áno, žiaľ. Mne to neušlo už vtedy, keď sme s nimi hovorili o prípadnej koalícii. Viackrát sme sa vtedy pána Bugára opýtali, či vie zagarantovať, že po voľbách nepôjde so Smerom. A on odpovedal veľmi vyhýbavo. No a teraz to hlasovanie… Vidíte, sme opäť pri tých straníckych dohodách a príkazoch.
Chcete povedať, že ak by bola situácia, ktorá je u vás už „za čiarou“, tak jednoducho odídete?
Určite. Ja nepôjdem cez mŕtvoly. Veľmi dám na svoj šiesty zmysel a ak by nastala taká situácia, ktorá sa prieči všetkým mojim zásadám, tak politika alebo parlament nie je niečo, od čoho závisí môj život a existencia. Byť tam aj za tú cenu, že sa ráno nebudem vedieť pozrieť do zrkadla? Nič na svete mi za to nestojí.
Poznáte takých, ktorých existencia závisí od toho parlamentného kresla a poslaneckého platu?
Bohužiaľ, takých, čo sú na to odkázaní a za každú cenu tam chcú ostať, je veľa. Ja viem, že aj keby som sa tam nedostala, stále mám čo robiť a dokážem sa uživiť aj inak. Preto na to nebudem nikdy odkázaná.
