S návrhom založenia dňa venovaného migrantom prišli už v roku 1997 filipínske a vôbec ázijské organizácie zaoberajúce sa danou problematikou. Svetová organizácia vyhlásením Medzinárodného dňa migrantov reagovala na jav sústavného zvyšovania počtu ľudí meniacich svoje sídlo. Členovia VZ OSN v Medzinárodnom dohovore podčiarkli, že treba vyvinúť väčšie úsilie na zaistenie dodržiavania základných ľudských práv a slobôd pre všetkých migrantov, ktorí “vykonávali, vykonávajú a budú vykonávať prácu počas celého času migračného procesu”, uvádza OSN na svojej webovej stránke.
Európa prijímala asi 15 miliónov imigrantov zo 175 miliónov prisťahovalcov na celom svete. Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých pracujúcich migrantov a členov ich rodín vstúpil do platnosti 1. júla 2003. Takmer vo všetkých štátoch žijú prisťahovalci a prakticky z každej krajiny ľudia pre rôzne dôvody odišli. Aj preto OSN vyzvala svoje členské štáty, mimovládne i ďalšie organizácie, aby si pripomínali 18. december.
Rada Európy na svojej stránke konštatovala, že migrácia je ľudské právo, ktoré chráni protokol štyri Európskeho dohovoru o ľudských právach: “Každý človek má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu vrátane svojej.” Prirodzene, všetky štáty majú právo regulovať príchod zahraničných občanov na svoje územie a repatriovať nelegálnych prisťahovalcov do ich krajiny pri rešpektovaní zákonov v oblasti ľudských práv.
Medzinárodná organizácia pre migráciu (International Organization for Migration, IOM) zaraďuje migráciu medzi najzávažnejšie otázky 21. storočia aj preto, lebo opúšťanie rodného a príchod do ďalšieho štátu sa stáva čoraz častejším javom. Migrácia nadobúda rozmery, aké nikdy predtým nemala.
