Rozehnal pripúšťa, že v danom prípade zrejme nešlo o protiprávne konanie, ale skôr o prejav nie úplne vhodného náboženského aktivizmu. Keby však islamská náboženská polícia vo Wuppertale začala zákaz predaja a pitia alkoholu, šírenia pornografie a konania diskoték a koncertov skutočne vymáhať tým, že by zabraňovala iným vstup do týchto zariadení, čo sa podľa jeho zistení v niektorých správach tiež objavilo, súd by to vraj posudzoval zásadne odlišne.
„Celkom určite by išlo o obmedzovanie osobnej slobody, pretože to nespočíva iba v neumožnení nejaký priestor opustiť, ale aj v bránení do nejakého priestoru vstúpiť. Situácia by však bola ešte závažnejšia, pretože by išlo o útok na samotnú podstatu štátneho zriadenia,“ hovorí advokát.
Rozehnal upozorňuje, že nejde ani tak o to, že by bolo dedičské právo podľa šaríe až tak vzdialené európskemu verejnému poriadku, ale o to, že pokiaľ sa štát vzdá monopolu na presadzovanie štátneho práva, stráca jednu zo svojich základných funkcií. „V rámci jednej štátnej entity totiž môže existovať len jeden právny poriadok. Nie je prípustná ani existencia paralelného právneho systému, aj keď by takýto systém nebol v rozpore so štátnym právom. Existencia iného než štátneho práva totiž vedie len k erózii štátu, svojvôli a barbarstvu,“ varuje.
Parapolicajné jednotky sú vraj vždy neklamným znakom rozkladu štátu. Rozehnal poukazuje na to, že sa objavujú v momente, keď je štát v hlbokej kríze, ako napríklad v prípade zrodu nacistického Nemecka, Juhoslávie deväťdesiatych rokov alebo súčasnej Ukrajiny. Ak teda nechcú európske štáty skončiť podobným spôsobom, musia si podľa jeho slov svoj monopol moci a práva starostlivo strážiť.
Celý text si môžete prečítať TU
autor: luš
