Otec dievčaťa, päťdesiatdvaročný Azadullah, sa v noci vkradol do spálne svojej dcéry a nemilosrdne ju zaškrtil. Matka sa len prizerala a proti jeho počínaniu nič nepodnikla. Vražedná mánia chytila rodičov potom, keď sa dozvedeli, že sa dcéra pokúsila odcudziť kondómy, aby mohla mať chránený sex so svojím priateľom Raheelom. Sudca Volker Wagner priznal, že v Nemecku má každý právo žiť podľa svojich kultúrnych zvyklostí, ale nesmie to byť na úkor ľudského života. Rodičia dievčaťa pochádzajú z Pakistanu a mali v úmysle vydať svoju dcéru za vopred vybraného nápadníka. Zubná technička Lareeb však bola plne integrovaná do nemeckej spoločnosti, na rozdiel od rodičov hovorila po nemecky a s ich rozhodnutím sa nechcela zmieriť.
Zlomový bod vo vzťahu medzi rodičmi a dcérou nastal vo chvíli, keď bola v obchode prichytená pri krádeži kondómov. Polícia ju síce prepustila bez trestného stíhania, ale oboznámila o celej záležitosti jej rodičov. To sa nakoniec stalo mladej dievčine osudným – viedlo to k jej tragickej a násilnej smrti z rúk vlastného otca. Mŕtve telo dcéry následne položili na kolieskové kreslo, ktoré používala babička dievčaťa, a odviezli ho na nábrežie k rieke, kde ho zhodili dole. Matka dievčaťa Shazia neskôr pred súdom tvrdila, že sa svojmu manželovi nepokúsila vo vražde zo cti zabrániť, pretože sa ho bála. Súd však jej argumenty neuznal, pretože zistil, že zastávala rovnako fanatické postoje ako jej manžel a so svojou dcérou sa často hádala.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
„Moja dcéra sa nemohla brániť, pretože som jej jednu ruku pritlačil pod matrac, a nemohla ani hovoriť, pretože som jej pevne zvieral krk. Po piatich minútach som si všimol, že je mŕtva, ale držal som ju rukami ďalej,“ vypovedal o svojom otrasnom skutku Khan pred súdom s tým, že sa chcel tela následne zbaviť a tvrdiť, že dcéra utiekla preč. Khan chcel na súde celú vinu vziať na seba. Obhajca jeho manželky Axel Kollbach pre svoju mandantku žiadal trest len za to, že napomáhala pri likvidácii tela. Kollbach navyše uvádzal ako poľahčujúcu okolnosť kultúrne rozdiely pakistanskej rodiny. Sudca Wagner však ich názory zmietol zo stola a celkom jasne povedal, že aj Shazia Khanová je vinná z vraždy svojej dcéry. „Žiadna žena nie je natoľko fyzicky slabá, aby sa len nečinne prizerala päťminútovému vraždeniu svojej dcéry.“
„Žijete v dvoch svetoch súčasne. Neznamená to, že by ste nemohli ďalej vyznávať svoju kultúru. Je však nutné, aby ste rešpektovali naše hodnoty. Ak ste chceli svojej dcére dať najavo, že nesúhlasíte s jej životným štýlom, mohli ste ju predsa poslať preč od rodiny, nie ju zavraždiť,“ uviedol ďalej sudca. Matke zavraždenej dievčiny priťažila na súde aj výpoveď jej mladšej dcéry Nedy. Tá tvrdila, že faktickou hlavou rodiny bola práve matka a jej sestra mala pred vraždou lepšie vzťahy so svojím otcom. Na jeho adresu vyhlásila, že nakoniec presadil svoju absolútnu vôľu. Khan svoj čin v súdnej sieni oľutoval. „Keby som mohol, tak by som to všetko vrátil späť. Súhlasím s akýmkoľvek trestom,“ povedal súdu.
