Ešte v lete sa v médiách objavila správa, že dvom slovenským mimovládkam nedovolili čerpať peniaze z nórskych fondov, lebo vyjadrili kritický názor na medzinárodný dohovor o násilí na ženách, ktorý obsahuje rodovú agendu. Dve neziskovky sa zapojili do výzvy na čerpanie nórskych fondov. Združenie Áno pre život, ktoré má v Rajci dom pre ženy v núdzi, sa prihlásilo do kategórie domáceho násilia. Spišská katolícka charita chcela vybudovať svoj vlastný bezpečný ženský dom.
Prerozdeľovanie nórskych grantov spadá pod Úrad vlády SR, konkrétne odbor grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska. Každý projekt najskôr posudzujú dvaja nezávislí odborníci, ktorí priraďujú body a zostavia poradie projektov. „V tomto prípade sa Áno pre život aj Spišská katolícka charita umiestnili na prvých miestach v rámci svojich kategórií,“ potvrdil v Rádiu Regina 21. októbra riaditeľ odboru Jaroslav Mojžiš. Riaditeľ sa odmietol s nami stretnúť osobne s tým, že sa máme obrátiť na tlačový odbor Úradu vlády.
Rozhoduje komisia
Lenže o konečnom schválení a pridelení peňazí rozhoduje výberová komisia, ktorá projekty napokon vyradila. Kameňom úrazu bolo, že Áno pre život aj Spišská katolícka charita sa podpísali pod právnu analýzu Fóra pre verejné otázky, ktorá upozorňuje na presadzovanie rodovej ideológie v spomínanom Istanbulskom dohovore.
„Dôvod vyradenia je legitímny,“ povedal Mojžiš. Ešte pred rozhodnutím komisie prišli Anna Verešová aj šéf spišskej charity Pavol Vilček na úrad vlády. Mali vysvetliť, prečo sú proti Istanbulskému dohovoru. „Vyzvali nás, aby sme písomne zdôvodnili, že náš názor na dohovor neovplyvní našu prácu s obeťami násilia,“ spomína Verešová.
Z bruselského úradu, ktorý koordinuje krajiny poberajúce nórske fondy, prišiel totiž na Slovensko list, ktorý podľa Verešovej spochybňoval či Áno pre život a charita vôbec dodržujú ľudské práva. Podľa Verešovej tam bola vyjadrená explicitná pochybnosť, či „hodnoty vyjadrené týmito subjektmi sú konzistentné s úsilím grantov podporovať ľudské práva a základné slobody“.
Nóri nesúhlasia
Mojžiš potvrdil, že výberová komisia sa pred svojím rozhodnutím oboznámila s názorom Úradu pre finančný mechanizmus v Bruseli. „Jedna z hlavných myšlienok Istanbulského dohovoru je, že násilie na ženách je rodovo podmienené. Pokiaľ organizácie odmietajú tento koncept, tak nemôžu byť z toho programu podporené,“ uviedol v rozhlase. „Ak by sme finančnú podporu týmto inštitúciám poskytli, dopustili by sme sa porušenia nariadení o implementácii Nórskeho finančného mechanizmu,“ dodal šéf odboru nórskych grantov.
Istanbulský dohovor prijali v roku 2011. Je to dohovor Rady Európy, ktorým sa majú harmonizovať časti národnej legislatívy, ktoré sa dotýkajú násilia na ženách a domáceho násilia. Doteraz dohovor neratifikovalo Slovensko a dokonca ani samotné Nórsko.
Celý článok nájdete TU.
