Kde ste boli počas udalostí Novembra ´89 a ako ste sa zapojili do študentského hnutia?
V novembri 1989 som bol študentom Právnickej fakulty UK, okamžite som sa zapojil do Nežnej revolúcie, bol som členom koordinačného výboru. Riešili sme predovšetkým právnické veci. Vtedy sa k tomu pristupovalo veľmi citlivo, lebo nikto nevedel, ako sa to skončí. Preto sa všetci snažili, aby každé vyhlásenie koordinačného výboru a hlavne študentského hnutia bolo v súlade s vtedajšou ústavou. Vyhlásenia mali niekoľko kritérií, vždy prvým bodom bolo vyšetrenie udalostí na Národní tříde v Prahe, zrušenie vedúcej úlohy Komunistickej strany a uvoľnenie a pluralita viacerých vecí. Stretol som tam veľa zaujímavých ľudí, či už to bol Tono Popovič alebo Zuzka Mistríková, s ktorou som sa poznal z predchádzajúceho obdobia. Vtedy neexistovali mobilné telefóny, ale existovala len komunikácia medzi ľuďmi alebo samizdaty, cez ktoré sa komunikovalo.
Prečo po Novembri '89 ovládli slovenskú politiku ľudia, ktorí mali s Novembrom '89 len veľmi málo spoločného (Mečiar, Čič, Čalfa…)?
Pretože boli skúsenejší a starší. Mnoho študentov v tom čase (aj keď Mistríková a Popovič sa dostali do parlamentu) malo svoje ciele, boli mladší a neskúsení. Šéf nášho koordinačného výboru Juraj Gašpar sa stal prvým šéfom Fun Radia, ja som si otvoril prvú študentskú krčmu. Každý to videl nejako inak a každý sa začal realizovať nejako inak. Niektorí sa do politiky vrátili neskôr.
Bol podľa vás vývoj po Novembri '89 u nás jediný možný? Kde sa urobili prípadné chyby (neuplatnený lustračný zákon, absencia “hrubej čiary” a pod.), ktoré boli tie najväčšie (spôsob privatizácie či iné…), ktoré sa určite nemali stať?
Asi áno. Aj keď sa urobili chyby. Všetci ľudia do toho išli s pozitívnou vyhliadkou, všetci si mysleli, že bude už len dobre. Podľa mňa sme si to všetko zažiť mali. Keby v '89 niekto nakreslil Slovensko dneška, tak by málokto veril, že budeme súčasťou všetkých elitných klubov NATO, EÚ, používať euro, že budeme mať bezvízové styky do väčšiny krajín, do USA, to si nevedel nikto predstaviť. To, že nemáme životnú úroveň Švajčiarska, na tom to Švajčiarsko robilo dlhší čas ako my. My sme stratili 40 rokov komunizmu a tie stále dobiehame. Nie je dôvod na nejakú nespokojnosť – kapitalizmus a demokracia, so všetkými negatívami, ktoré majú, sú stále najlepším zriadením.
Akým smerom sa podľa vás uberá súčasný vývoj na Slovensku? Čo zostalo z odkazu Novembra '89?
Často sa hovorilo, že sa Slovensko spreneverilo myšlienkam Novembra. Myslím si, že z tých základných požiadaviek, čo sme ako študenti mali, sa splnilo úplne všetko. Nikdy nie je národ úplne ideálny, v každej krčme budú sedieť ľudia, ktorí nikdy nebudú spolu piť, v každej rodine je čierna ovca, aj parlament je len odraz vzorky nášho národa. Slováci dokázali za tých 22 rokov samostatnosti veľa vecí aj takých, ktoré iné národy nedokázali. Som súčasťou hrdého národa. Mnohí nám hovorili, že skrachujeme do pol roka, že nebude na vyplácanie dôchodkov, že nebudeme mať peniaze, nikdy sme nemali takýto dobrý hospodársky rast, dobré vyhliadky, požičiavame si za negatívny úrok, to sú veci, ktoré boli vtedy nepredstaviteľné.
- Reklama -
