Vláda sľubovala systematicky likvidovať korupciu na všetkých úrovniach, ako aj nastaviť sankčný systém tak, aby bol úspešný. „Aj po štyroch rokoch vlády Smeru-SD platí, že korupcia na Slovensku je trestaná len mierne aj to zvyčajne len pri tzv. malých rybách,“ tvrdí mimovládka.
Nie súdy, ale prokuratúra
Ako príklad toho, že súdy konajú tak, ako majú, uvádza TIS fakt, že to, čo prišlo na súdy, bolo v 93 percentách prípadoch aj odsúdené. Za korupčné a iné s tým súvisiace trestné činy však odsúdili 663 ľudí, z toho podľa zistení TIS len 33 skončilo vo väzení. „Nemožno však medzi nimi nájsť žiadneho vrcholového politika alebo predstaviteľov ministerstiev,“ uvádza mimovládka, ktorá sa zamerala na 700 súdnych rozhodnutí od roku 2012.
Čísla nepustia a podľa nich skončilo pre korupciu abnormálne veľa trestov nakoniec len s podmienkami, podľa zistení TIS až 90 percent. „Medzi nepodmienečne odsúdenými ľuďmi za ostatné štyri roky sú napríklad štyria policajti, dvaja prokurátori, dvaja úradníci, starosta obce či šéf oblastnej pobočky Štátnych lesov,“ vymenúva mimovládka, ktorá má jasného vinníka. Za beztrestnosťou korupcie totiž podľa nej stojí málo aktívna prokuratúra. Najmä špeciálna prokuratúra nedodala na súdy žiadne veľké prípady, ktoré by skončili rozsudkom.
Kto prekoná Pohančeníka?
Čo sa týka obžalovaných, z celkového počtu 711 bolo len 23 tých, ktorí boli odsúdení za svoje pôsobenie vo volenej funkcii. Ak by ste však čakali naozaj veľké ryby, tak márne. Väčšinou totiž išlo len o starostov či miestnych poslancov. Stále tak ostáva najvyššie postaveným voleným funkcionárom, ktorý bol aj reálne za korupciou potrestaný, Jozef Pohančeník, bývalý primátor Čadce. Exprimátor sa dostal do väzenia za branie úplatku, vinný je z toho, že mal zobrať úplatok vo výške 1,5 milióna korún. Stalo sa tak ešte v roku 2005.
Transparency kritizuje aj to, že Slovensko sa tvári, ako keby väčší korupčník od Pohančeníka neexistoval. Takéto niečo de facto vyvracia. „Aj my sme odvtedy zachytili desiatky násobne významnejších káuz, napríklad len pri eurofondoch. Za posledné štyri roky však žiadny volebný predstaviteľ za korupciu pri eurofondoch potrestaný nebol,“ tvrdí TIS. A čo sa týka 121 rozsudkov, ktoré súviseli s poškodzovaním finančných záujmov Európskych spoločenstiev, žiadne sa netýkalo predstaviteľa štátnej správy alebo miestnej samosprávy. „Pritom Slovensko je podľa Európskej komisie krajinou s druhým najvyšším počtom pochybení a podvodov pri čerpaní eurofondov,“ vysvetľuje Transparency známu vec.
Žiadajú nápravu
Aj proces trestania je podľa odborníkov z mimovládky málo transparentný. Pri väčšine rozsudkov totiž podľa nich nie je zverejnený zoznam dôkazov a verejnosť tak nevie posúdiť, či bola spravodlivosť učinená tak, ako mala. Ďalším problémom je takzvaná anonymizácia. „Pri absencii médií na pojednávaniach znemožňuje občanom poznať, či ich vlastný starosta, alebo poslanec bol vôbec za korupciu či zneužívanie moci odsúdený. V neposlednom rade utajovanie mien prokurátorov znižuje možnosť kontroly ich práce verejnosťou,“ kritizuje Transparency.
Chybou je podľa nich aj to, že špeciálneho prokurátora opätovne zvolili poslanci. „Toto vážne zlyhanie budeme vláde, poslancom aj prokuratúre neustále pripomínať a žiadať nápravu,“ zhodnotila celú situáciu s vyšetrovaním korupcie na Slovensku TIS.
O stanovisko sme požiadali aj Úrad špeciálnej prokuratúry. „Úradu špeciálnej prokuratúry vyplýva zo zákona povinnosť zaoberať sa všetkými korupčnými trestnými činmi. Pokiaľ má občianske združenie vedomosť o korupčnom konaní, mali by to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní,“ uviedla hovorkyňa Jana Tökölyová.