Pán Petr Mašek sa narodil počas druhej svetovej vojny vo Veľkej Británii. Otecko bojoval proti Nemcom v radoch RAF. Po skončení vojny sa však rodina vrátila do Československa a viedla relatívne pokojný život. Mamička to vraj nemala ľahké, komunisti jej dávali najavo, že ako manželka západného letca rozhodne nebude mať na ružiach ustlané, ale nejako sa žiť dalo. Lenže prišiel zlomový rok 1968, obsadili nás ruskí vojaci a pán Mašek si povedal, že nebude žiť v okupovanej krajine a 17. novembra 1968 utiekol do Nemecka. Sestra a mamička však zostali v okupovanom Československu.
Dostal sa do Neugablonz, do mestečka, ktoré vystavali sudetskí Nemci vysídlení zo severočeského Jablonca nad Nisou. Desať dní pobudol v zbernom tábore, ale potom sa naňho usmialo šťastie. Jeden kamarát, ktorého poznal ešte z Československa, mu našiel miesto v jednej leteckej továrni a už 27. novembra 1968 mohol nastúpiť do fabriky pracovať. Nakoniec v tej istej továrni pracoval takmer štyridsať rokov. Napriek tomu cítil obrovskú túžbu po domove a rodine. ,,To si neviete predstaviť, ten smútok, aký som cítil, túžbu po domove. To bolo hrozné. Vrátil som sa domov po šestnástich rokoch na návštevu a z toho, čo som tu videl v roku 1984, som bol strašne sklamaný,” spomína.
V Nemecku sa musí makať, vo fabrike sa nemôžete modliť, na to nie je čas
Prečo to rozpráva? Domnieva sa, že podobnú túžbu po domove a určitú frustráciu musia cítiť aj utečenci, ktorí prichádzajú do Nemecka dnes. Súčasnú utečeneckú vlnu však podľa jeho názoru vôbec nie je možné porovnávať s rokom 1968. Nemecko zvládlo celý rad utečeneckých vĺn, ale súčasná situácia podľa pána Maška pripomína katastrofu, ktorú nemôže nikto zvládnuť. ,,Ja vám niečo poviem, keď sa dá toľko ľudí do pohybu, tak z toho vzíde niečo veľmi škaredé,” varuje.
Spolková krajina Bavorsko je vraj zaplavená utečencami, ktorí len posedávajú na lavičkách a pozerajú do svojich tabletov. Pán Mašek ich osobne stretol len pár desiatok, ale stačilo mu to. ,,Vidíte ich len ako posedávajú na lavičkách, majú mobil pri uchu a stále sa pozerajú do tabletu. Stále sa držia len medzi sebou,” hnevá sa pán Mašek. Nevšimol si, že by sa chceli čo najrýchlejšie naučiť po nemecky a pracovať. Jemu samotnému vraj trvalo asi pol roka, než sa naučil obstojne hovoriť po nemecky, a tí utečenci to budú mať ešte ťažšie z arabčiny, tak prečo sa už neučia? ,,A ak si myslia, že nastúpia do fabriky, kde sa budú päťkrát denne na koberčeku modliť, tak to sa veľmi mýlia. V Nemecku sa musí poriadne makať!” rozčuľuje sa ďalej.
Pokiaľ ide o počínanie nemeckej vlády v utečeneckej kríze, bavorský občan so zdesením sleduje, čo robí nemecká kancelárka Angela Merkelová v Berlíne. ,,Krava, s prepáčením, ich sem všetkých pozvala a teraz to ľutuje, pretože sa proti nej obracajú už aj jej ministri. Merkelová môže padnúť,” vyhlasuje. ,, Zaplať pánboh za nášho bavorského premiéra Horsta Seehofera a spolkového ministra vnútra Maizièra. Tí sa na to pozerajú triezvejšie,” dopĺňa.
Utečenci po sebe neupratujú, hrôza! Ale všetka česť dobrovoľníkom
,,Už aj policajný prezident v Mníchove hovorí, že to nezvládame. Mám známeho, čo pracuje v nemeckých železniciach na stanici v Mníchove a ten mi rozprával, ako to nádražie vyzerá, keď ním za deň prejde sedemtisíc utečencov. Viete, čo po nich zostalo? Iba bordel. Čo vám budem rozprávať, taká masa ľudí a oni tiež musia ísť niekam na záchod. A oni to po sebe neupratujú! Na druhej strane, všetka česť tým dobrovoľníkom, ktorí utečencom pomáhajú. Berú si preto voľno z práce, dávajú tým utečencom často zo svojho, jedlo, deky, to je pekné. Len neviem, prečo tí všetci utečenci chcú ísť práve do Nemecka, prečo nezostanú napríklad v Grécku. To je predsa tiež členom EÚ a nie je tam vojna. Ja rozumiem tomu, že tí ľudia utekajú zo Sýrie alebo z Iraku, keď im na hlavu padajú bomby, alebo sa im tam odpaľujú teroristi, ale prečo idú všetci do Nemecka, to teda neviem. A vo Švédsku je to vraj ešte horšie,” krúti hlavou pán Mašek.
Vzápätí pripúšťa, že utečenci mieria do Nemecka možno pre sociálne dávky. ,,Viete, zať pracuje v Bundeswehri a oni majú osem eur na jedlo na deň a tí utečenci majú deväť, tak kde to sme?” hnevá sa. Tým však s kritikou nekončí. Jeho dcéra vraj pracuje v banke a oni tam otvárajú kontá utečencom, hŕbu nových kont. Keby si chcel svoje konto v nemeckej banke založiť Čech, možno by to nemal také jednoduché.
Vláda platí Sýrčanovi na nájom 360 eur mesačne
,,Ešte jeden príbeh vám poviem. V dome, kde vlastní byt moja dcéra, sa jeden byt uvoľnil. Zomrela tam vraj stará pani a nemala príbuzných, tak je prázdny. A naša vláda ho dala nejakému lekárnikovi zo Sýrie, ktorému dáva 360 eur na nájomné. Vláda vydáva na utečencov miliardy eur, pritom by ich potrebovali sami Nemci. Za tie peniaze sa mohli u nás stavať byty. Toľko mladých matiek nemá kde bývať, ale vláda to dá na utečencov. A keď už to dáva na utečencov, tak prečo neposiela peniaze do táborov v Jordánsku, Turecku, Libanone? Tí ľudí by tam zostávali a neutekali by sem,” obracia sa nepriamo na svoju vládu v Berlíne.
Zdôrazňuje, že rozhodne nie je priaznivcom radikálnych strán. Pred komunistami napokon utiekol, čo naznačuje mnohé a vo voľbách vždy dával hlas CDU/CSU kancelárky Merkelovej. Ale teraz uvažuje, že v najbližších voľbách bude voliť Alternative für Deutschland (AFD) čiže Alternatívu pre Nemecko, ktorá sa jasne stavia proti utečencom, ale tiež proti EÚ. ,,Oni v tom Bruseli úplne zaspali. Veď k nám tí utečenci prichádzajú asi od roku 2009. Nebolo ich toľko, len asi 80-tisíc za rok, ale jazdia sem a tí politici museli vedieť, že môže prísť takáto kríza,” hovorí pán Mašek. Keď v televízii začnú hovoriť o utečencoch, jeho manželku vraj už od zlosti napína. Má vraj strach. A strach má väčšina Nemcov. Keby to mal odhadnúť, tak môže povedať, že sa proti prijímaniu ďalších utečencov stavia 70 percent Nemcov a 30 percent je za prijímanie utečencov. Z toho následne vyvodzuje, že AFD sa v najbližších voľbách posilní a bude výraznejšie hovoriť do nemeckej politiky. Je otázka, či sa neposilnia ešte radikálnejšie skupiny, čoho sa pán Mašek trochu obáva.
Orbán to robí dobre. A noviny nepíšu pravdu
Oceňuje, ako sa počas súčasnej krízy správa česká vláda alebo maďarský premiér Viktor Orbán. Ten vraj urobil dobre, že postavil na svojich hraniciach plot. Mnoho Nemcov by v Bavorsku uvítalo to isté, ale zrejme k tomu nedôjde. Aj vďaka tomu sa posilňuje spomínaná Alternatíva pre Nemecko a hnutie Pegida. ,,Mám známeho v Drážďanoch, ktorý bol už trikrát na demonštrácii Pegidy – a to sú ľudia ako vy alebo ja. Ale v novinách vám povedia, že tam sú pravicoví radikáli,” rozčuľuje sa vlastne tiež ekonomický emigrant. Z Československa vlastne utekať nemusel. Mal tú prácu a nebyť príchodu Rusov, asi by neodišiel. Medzi vlnou utečencov z roku 1968 a tou dnešnou vidí však zásadný rozdiel. Vtedajší utečenci vraj chceli čo najskôr začať pracovať, ako nakoniec dokazuje aj jeho vlastný príbeh. To isté sa dá povedať aj o východných Nemcoch, ktorí utekali pred komunistami na Západ. Alebo o ruskej emigrantskej vlne, ktorá do Nemecka dorazila na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Aj to boli pracovití ľudia, hoci sa radi napili vodky.
Nemecko si vraj poradilo aj s Turkami, ktorí prišli do krajiny pracovať. Dnes už majú deti, prípadne vnukov a tá druhá či tretia generácia Turkov už sa podľa pána Maška správa ako iní Nemci. ,,”Tie mladé dievčatá často nenosia ani tie svoje šatky,” podotýka. Pripúšťa, že niektorí utečenci z dnešnej imigrantskej vlny sa môžu do nemeckej spoločnosti zapojiť, pracovať a takzvane zapadnúť, ale rozhodne nie všetci.
Nemci sa skrátka cítia ohrození, pretože onen blahobyt, za ktorým dnes utečenci pochodujú cez celú Európu, museli sedemdesiat rokov budovať. A teraz nevedia, čo bude ďalej.
Stále viac Nemcov si vraj myslí, že utečeneckú krízu dokáže zastaviť ruský prezident Vladimir Putin. Nie však, že by k nemu vzhliadali ako k záchrancovi. Nemci vraj dobre vedia, že mu nemôžu všetko veriť, ale v Sýrii si podľa ich názoru počína dobre. Pokiaľ ide o Američanov, u tých je väčšina Nemcov presvedčená, že utečeneckú krízu spôsobili svojimi zásahmi v Iraku, Sýrii, a tak podobne. To podľa pána Maška neznamená, že by Nemci Američanov preklínali. Predsa len aj dnes zamestnávajú americkí vojaci na svojich základniach v Nemecku mnoho ľudí a občania niekdajšieho západného Nemecka si pamätajú, že ich Američania chránili pred Rusmi. To však nič nemení na tom, že vinu za súčasnú krízu pripisujú na vrub práve Washingtonu, kým v Moskve vidia riešenie problému.
