“Osobitne v čase zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie v dôsledku krízy na Ukrajine či situácie v Sýrii,” zdôraznil. Ako informovala Elena Bianchi z Tlačového odboru Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, hlavným nástrojom podľa slovenského prezidenta musí aj naďalej zostať dodržiavanie medzinárodného práva a medzinárodných záväzkov.
Na rokovaní boli prezidenti alebo ich zástupcovia z Bulharska, Českej republiky, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska a Rumunska. Najvyšší predstavitelia diskutovali o príprave summitu NATO v júli budúceho roka vo Varšave, o dlhodobej adaptácii vo svetle zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie vo svete, o budúcnosti vzťahov NATO – Rusko, ako aj o pokračovaní rozširovania Aliancie. Účastníci stretnutia sa zhodli, že v prípade ohrozenia má však každý štát právo prijať potrebné opatrenia, individuálne či kolektívne. Tieto opatrenia by mali byť založené na starostlivých analýzach a odporúčaniach vojenských expertov. Slovensko si plní záväzky, ku ktorým sa prihlásilo na summite NATO v roku 2014 vo Walese. Podporí tiež opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov Slovenska a jeho spojencov.
