Hlavným celebrantom svätej omše bol krakovský arcibiskup kardinál Stanisław Dziwisz, bývalý osobný sekretár svätého Jána Pavla II. Korcove telesné pozostatky uložia v dolnej lodi Katedrály svätého Emeráma. Ako povedal kardinál Stanisław Dziwisz, lúčime sa s človekom, na ktorého môže byť slovenský národ právom hrdý. Za komunizmu bránil ľudskú slobodu, za čo zaplatil rokmi väzenia. „Jeho biskupský odev sa stal odevom robotníka. Býval v malom byte v paneláku, kde tajne svätil kňazov,“ pripomenul Dziwisz. Spomenul tiež, ako pápež Ján Pavol II. Korca prijal do kolégia kardinálov. Osobitne mu poďakoval za jeho neochvejné svedectvo o Kristovi najmä v časoch komunizmu.
Bratislavský arcibiskup – metropolita Stanislav Zvolenský prečítal list od pápeža Františka, v ktorom hlava Katolíckej cirkvi vyjadrila hlboký zármutok nad stratou veľkej osobnosti. Podľa pápeža Františka sa Korec ukázal ako neohrozený obranca evanjelia a tiež práv každej osoby. Vyzdvihol, že nikdy sa nenechal zastrašiť a vždy bol žiarivým príkladom vernosti Petrovmu stolcu. Nitriansky biskup Viliam Judák, ktorý od kardinála Korca prevzal v roku 2005 vedenie Nitrianskej diecézy, povedal, že Korcov život by vydal na niekoľko románov a filmov. Označil ho za človeka pevného vo viere a žijúceho v pravde, ktorého nemožno k ničomu zlému donútiť – aby poprel, zlyhal či nechal sa unášať prúdom ideológie doby. „Neobyčajný vo svojej skromnosti a napriek tej neobyčajnosti skromný. Žijúci dôkaz, že veľkosť nepotrebuje šum slávy okolo seba. Jednoduchý, múdry robotník viery, syn garbiara, ako Kristovi najbližší boli rybári. Naozaj človek medzi ľuďmi,“ povedal o zosnulom kardinálovi.
„Biskup v montérkach, ako ho nazvala západná tlač, keďže u nás bol pokladaný za vlastizradcu, pôsobil najmä medzi vysokoškolákmi a intelektuálmi, ale rozprával sa aj s babkou z posledného lazu,“ dodal Judák. Podľa jeho slov bol Korec darom pre cirkev aj pre národ a vzorom hodným nasledovania. Prečítal tiež slová z Korcovho testamentu, kde spomína na svoje pôsobenie v cirkvi. „Za všetko dobré ďakujem tejto darovanej viere, ktorú som si rozvíjal s úctou k Matke Božej. Modlím sa za všetkých, ktorí veria vo Všemohúceho, ale aj za neveriacich a hľadajúcich,“ uviedol Korec vo svojom testamente.
Premiér Robert Fico vo svojom príhovore povedal, že je veľmi vďačný, že mohol spoznal takú veľkú morálnu a duchovnú osobnosť, ktorá prerástla hranice Slovenska. „Každé jedno stretnutie, ktoré som s ním absolvoval, bolo pre mňa sviatkom. Vždy som sa z každého stretnutia veľmi veľa naučil. Pamätám sa, ako ku mne zdvíhal prst a hovoril: Nezabúdajte na ľudí, nezabúdajte na Slovensko! Otec kardinál bol požehnaním pre slovenskú zem,“ povedal Fico. Význam kardinála pre mesto Nitra vyzdvihol primátor Jozef Dvonč. Ako uviedol, patril k výrazným osobám verejného života. V roku 1994 ho mesto ocenilo čestným občianstvo mesta Nitry a v roku 2014 si prevzal Cenu Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Kardinál Korec zomrel v Nitre v sobotu 24. októbra popoludní vo veku 91 rokov. Bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia. Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. V bývalom Československu bol jednou z hlavných postáv boja Katolíckej cirkvi za slobodu a demokraciu vo vtedajšom komunistickom režime. V dobe svojho tajného biskupského pôsobenia vysvätil 120 kňazov. Je autorom najmenej šesťdesiatich diel s prevažne duchovnou a spoločenskou tematikou. Vo februári 1990 ho Ján Pavol II. menoval na nitriansky biskupský stolec, o rok neskôr mu udelil kardinálsky purpur. Po odchode z biskupskej služby v roku 2005 žil až do svojej smrti ako emeritný biskup v Nitre.
