Vrátim sa ešte raz k situácii u nás. Povedali ste, že každý by chcel žiť dôstojne, aby nemal existenčné problémy. Spomínali ste skupiny, ktoré sú tu diskriminované, napr. slobodné matky, ktoré takisto vychovávajú deti, a nemajú rovnaké podmienky ako kompletné rodiny… Spomína sa tu tiež zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 65 rokov, no už ľudia po štyridsiatke majú problém zohnať si prácu, ak nemajú známosti, nehovoriac o päťdesiatnikoch. Čo tí budú robiť 15 rokov, keď ich nikto nezamestná? Niekde, naopak, sú zamestnaní dôchodcovia, najmä v štátnej správe a berú prácu aj perspektívu mladým. Je to v poriadku?
Tí mladí by za tie peniaze dôchodcov nikdy nerobili, to je prvá vec a druhá vec, čo budú robiť od päťdesiatky do šesťdesiatpäťky? To je ešte horší problém, lebo je to presne referenčné obdobie, z ktorého vám vypočítajú váš dôchodok! To znamená, že budete mať demografický a generačný problém chudoby z produktívneho veku do poproduktívneho so všetkými negatívami. Ukážem vám to na inom. Z vnútronemeckej spotreby spotreba ľudí nad 65 rokov tvorí 48 percent! U nás netvorí ani jednu tretinu. Ak budú dôchodcovia naďalej chudobní, kto zaplatí ich rehabilitačné náklady, riešenie centier pri ochrane pred Alzheimerovou chorobou či Parkinsonom? Druhá vec, ak tí ľudia majú aj naďalej nízke príjmy a my povieme, že to nemôžeme zaplatiť, nech to zaplatí rodina… Ako to zaplatí rodina, keď aj tá je chudobná?
Aké riešenie tu existuje?
Z tohto hľadiska je veľmi jednoduchá odpoveď: ak vypustíte, aby spoločnosť strácala miliardy na podvodoch, tunelovaniach, na šedej ekonomike a podobne, nie je potom jednoduchým riešením obmedzenie týchto únikov? A z toho získané prostriedky použiť na starších občanov a na zabezpečenie inej kvality života. Je to veľmi jednoduchý manéver, pritom na to máme aj legislatívne predpoklady, pretože podľa smernice EÚ dnes každá krajina musí poskytnúť informácie o úsporách cudzích občanov na svojom území a môžete veľmi ľahko zistiť, kto kam transferuje svoje peniaze. Potom je druhá otázka: či to štát chce zistiť? Alebo to radšej nechce zistiť, lebo keď „nevie“, nemusí riešiť tento problém a v tomto kontexte radšej povieme, nech sa tí dôchodcovia trochu uskromnia, veď im dáme občas vianočný príplatok 20 eur…
Napríklad, keď ste spomínali Nemecko, tak sú od istého veku zamestnaní občania chránení zákonom tak, že po dosiahnutí istého veku ich zamestnávateľ nemôže bez vážneho dôvodu prepustiť, majú tzv. „definitívu“. U nás to nehrozí?
V Nemecku to urobili veľmi jednoducho. Od istého času štát začal podporovať firmy, ktoré majú tretinové zastúpenie: tretina zamestnancov sú mladí, tretina stredný vek a tretina starí. Všetky prieskumy ukazujú, že produktivita práce v týchto firmách je o 20 percent vyššia ako napríklad vo firmách iba s mladými! Vznikla otázka, prečo podporovať a zamestnávať ,,starých“? Odpoveď bola veľmi jednoduchá a nemecky pragmatická. Mladí ľudia vydržia stresovú záťaž a vedia veľmi intenzívne pracovať. Ale nevedia riešiť netradičné situácie. Stredný vek je síce v pracovnom nasadení, ale sám neutiahne. Starí ľudia sú na to, aby riešili nealgoritmizované, netradičné situácie, kde ich skúsenosti a životné situácie a poznatky umožnia vyriešiť akýkoľvek zdanlivo neriešiteľný problém. Výsledkom je flexibilná firma, ktorá zvláda všetky otrasy a má dostatočnú profitabililitu na to, aby zaplatila aj starých aj mladých.
A čo nám bráni v tom, aby sme takýto jednoduchý a logický model využili aj u nás?
Neviem, asi iba ľudská hlúposť a závisť! Osobne sa prikláňam k možnosti – závisť. Pretože miera závisti na Slovensku je extrémne vysoká. My nie sme inšpirovaní pozitívnymi príkladmi, my sa tie pozitívne príklady snažíme zatĺcť do zeme, aby nevyčnievali. To je moja životná skúsenosť.
Ešte sme nespomenuli jeden mimoriadne dôležitý druh bezpečnosti, pretože okrem sociálnej či ekonomickej existuje aj energetická bezpečnosť každej krajiny. Ako z tohto pohľadu vychádza Slovensko, lebo vieme, že pred odstavením dvoch blokov v Jaslovských Bohunicach sme boli spolu s Francúzskom a Českom jedinou krajinou s prebytkom elektrickej energie, nedokončenie Mochoviec z nás robí, naopak, krajinu závislú od dovozu elektriny. Od ostatných zdrojoch sme jednoznačne závislí, najmä od surovín z Ruska. Aká je teda naša energetická bezpečnosť?
Tá je veľmi problematická, pretože do pohybu sa, žiaľ, dali hlavné geopolitické zámery. To znamená, že Rusi sa dohodli s Nemcami a s Francúzmi, posilnenie Nord Streamu a vykašľali sa na tranzit cez Ukrajinu. Po druhé, naše vlastné kroky a spolupráca EÚ s Ukrajinou spôsobili, že Ukrajina je nestabilným a neodhadnuteľným územím, cez ktoré žiadny rozumný energovod nepôjde. A tretia vec, znova sme doplatili na to, že síce formálne máme V4, ale tá nijako nekoordinovala svoj energetický postoj vo väzbe k iným partnerom. Česi dnes dostávajú ropu z Nemecka z Ingolstadtu, aj plyn budú dostávať cez Nemecko. Poliaci sa chceli vrhnúť na bridlicový plyn, no potom zistili, vytriezveli, že to tak nepôjde a že radšej sa dohodnú s Nemcami. No a my sa tvárime, že pevne veríme v dodávky cez Ukrajinu, ale to nepôjde. V tomto zmysle je dôležité rozvíjať úvahy nielen o reverznom toku ako o dočasnom riešení, ale otvorene si povedať, že keby Česko, Poľsko, Slovensko a Maďarsko koordinovali svoj postup v strednej Európe, tak mohli vybudovať spoločnú energetickú infraštruktúru, umožňujúcu flexibilne prenášať hlavný zdroj zo severu, zo západu či z juhu.
Je z tohto pohľadu politika Maďarska rozumnejšia ako naša?
Je určite rozumnejšia a druhá vec je, že bude tak či tak s energetikou problém v Európe, pretože energetické firmy neinvestovali do nových zdrojov energie celé roky a potrebné investície sú vo výške asi bilión eur. Väčšine zdrojov sa skončí životnosť do 5 rokov. Úvahy o alternatívnych zdrojoch, akú sú solárne či veterné elektrárne sú z ríše zbožných želaní. To treba povedať úplne otvorene. Zostáva nám teda jediná vec, atómová energia a plyn. A ja sa pýtam, o čom bola európska energetická stratégia schválená na tento rok? 80 percent elektrickej energie budú kogeneračné jednotky idúce na plyn. Máte odpovede, kde bude hlavný plynový zdroj. Ak kogeneračné jednotky majú byť hlavným energetickým ťažiskom, tak načo sa tu rozpráva o solárnej, fotovoltaickej či veternej alternatíve? Ak zároveň najväčším energetickým projektom EÚ je oprava 11 miliónov budov tak, aby sa znížila energetická náročnosť na jednu štvrtinu súčasnej energetickej spotreby, čo predpokladá vytvorenie 10 miliónov pracovných miest počas 15 rokov a na to bude vyčlenená hlavná časť eurofondov, tak máme jasné smerovanie, kam by sme sa mohli v energetickej politike vydať.
Dotkne sa to aj nás?
Samozrejme, veď je to európska energetická stratégia! Druhá vec však je, že naozaj, ak 40 percent plynu spotrebúvame pri vykurovaní budov, tak zníženie ich energetických strát znamená zároveň 40 percent zníženia spotreby plynu, tým riešite energetickú bezpečnosť. Nehovoriac o tom, že vytvoríte tisíce pracovných miest vo všetkých regiónoch, že dokonca časť si zložia vlastníci budov, pretože ušetria na nákladoch na energie. A je to zaujímavé aj preto, lebo o tomto projekte sme naposledy hovorili v rokoch 2006 až 2008. Prešlo ďalších sedem rokov a nič sa v tom neurobilo, až teraz, dúfajme, „energetická únia“ zdvihne stavidlá a rozbehne sa. Ono to nie je iba o tepelných čerpadlách a kotloch na biopalivá, ono je to o zmene štruktúry osídlenia a celkových energetických strát vo väzbe na vykurovanie všetkých typov budov. A hneď máte pred sebou jednu krásnu otázku, keď ste sa pýtali na rozpočet. Veľká časť budov verejného sektora je energeticky stratová. Keby ste ich zateplili a znížili energetické straty, ušetríte možno aj 15 až 20 percent z výdavkov z rozpočtu. Školy, nemocnice, budovy štátnych a verejných orgánov či municipalít predstavujú desaťtisíce budov. A ich energetický príkon je taký, aký je, preto úspory v nich by dosahovali obrovské hodnoty. Opäť je tu krásny proces na päť či desať rokov. Pracovné sily, stavebný priemysel, stavebné hmoty, energetika…
Len by to niekto musel chcieť…
Áno, len by to niekto musel chcieť. A okrem toho máte ešte dve zásadné zmeny v oblasti energií. Čo vám hovorí Smart Grid? Inteligentné distribučné siete. A čo vám hovorí Smart Cities? Inteligentné mestá. Dnes je vodcom a lídrom Viedeň, za ňou nasleduje Brno, Hradec Králové, Praha a sú tam ďalšie mestá napríklad v Maďarsku Miškolc a Debrecín a za Slovensko je to jedine mestská štvrť Vajnory. A ja sa pýtam či Smart Cities, ktorý napríklad v prípade Brna znamená úspory 18 miliónov českých korún za dva roky len optimalizáciou hustoty dopravy, by nestála za sledovanie? Táto stratégia sa navyše stáva jedným z laitmotívov EÚ, pretože inteligentné mestá radikálnym spôsobom znižujú energetickú náročnosť, emisie z dopravy, optimálne využívajú priestor a zavádzajú klasické poznanie známe našim predkom už dávno, že zelená plocha pôdu neprehrieva a, navyše, udržiava vodu. Takže ak to zoberiem, tak by ma nevzrušovala energetická stratégia, ale poznanie klimatológov v dvoch zásadných zmenách.
Ktoré to sú, lebo niektorí odborníci už začínajú mať z klimatických zmien des?
Do budúcnosti, do roku 2030, každé leto môže mať teploty 40 stupňov Celzia a viac. A už dnes sa uvažuje, že tretina spotreby elektrickej energie budú spotrebúvať klimatizačné jednotky na chladenie v lete. To je prvé poznanie. Druhé poznanie, ak sucho radikálne zmení hydrologické pomery a Slovensko je na rozvodí hlavných európskych tokov, tak jednou zo psích povinností vedenia štátu je vybudovať zariadenia, ktoré zadržia vodu na slovenskom území, umožnia zavlažovať poľnohospodárstvo, a to zasa pripomínam, že až 60 percent vody sa u nás používa na zavlažovanie v poľnohospodárstve. Vlastníctvo vody a vodných zdrojov bude znamenať, že ich nepúšťame do potoka, ale dôsledne využívame. Takže nebudete kupovať vodu St. Etienne, ale budete kupovať Baldovskú, tým ušetríte veľkú časť dovozu, zabezpečíte pracovné sily a budete rozvíjať to, čomu sa hovorí hydrologický potenciál Slovenskej republiky.
Vážime si vôbec, čo tu máme? Voda sa teda stáva strategickou surovinou?
Keďže Slovensko má ešte stále jedny z najväčších zásob kvalitnej pitnej vody v Európe, tak máte odpoveď, prečo niektorí ekonómovia a historici hovoria nie o petrodolároch, ale o vododolároch na území Slovenska. A keď si zoberiete spor s Maďarmi o Gabčíkovo, to nie je spor o hranicu, ale o zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove. A vodný a vodohospodársky priemysel by sa dal fantasticky využívať. Máte tu zasa jednu „pikošku“. Senátor českého Senátu František Čuba zo Slušovíc rozbieha obrovský nový projekt, ktorý kombinuje hydropónne pestovanie rastlín a chov rýb. Výlučky rýb slúžia ako hnojivo pre rastliny, ktoré sú pestované hydropónnym spôsobom, obrovské skleníky, pričom má ešte jednu konkurenčnú firmu a viete, kam vozí zeleninu táto konkurenčná firma?
Kam ju vozí? Hoci to už tuším…
Zo Zlína na Slovensko! Do slovenských hypermarketov. Takže máte pred sebou predstavu úplne iného poľnohospodárstva, nehovoria o tom, že F. Čuba sám chce zaviesť kvapkové zavlažovanie, ktoré rozvinuli v Izraeli a ktoré znamená enormné zníženie spotreby vody. A pokiaľ sa budú opakovať také suchá, aké boli v tomto roku, tak otázka optimálneho využitia hydrologického potenciálu bude jednou z kľúčových otázok nie ekonomiky, ale vitálneho prežitia obyvateľstva na teritóriu Slovenskej republiky. Zasa je to len o ochote, snahe, poznaní a pochopení.
Ak hovoríte o vode, je v tejto súvislosti správne, že sme pustili slovenskú vodu z rúk tým, že sme umožnili privatizáciu vodární?
To je jeden z najväčších omylov, pretože Veolia môže byť akokoľvek ľudská, ale rozhodne sa stane to, keď Thames Waters privatizoval vodné zdroje vo Veľkej Británii a zvýšil cenu vody pre obyvateľstvo o 40 percent. My už dnes sme obyvateľstvo, ktoré zrejme najmenej využíva vodu na hygienu. Zrejme chceme dosiahnuť stav, keď sa nikto nebude umývať a potom budete mať len vysokú spotrebu sprejov, aby to nebolo cítiť a skončíme ako vo Francúzsku, kde sa dámy v krinolínach pudrovali, aby nebolo cítiť zápach. Musím povedať otvorene, energie, voda a pôda sú tri základné predpoklady fungovania štátu. Ak ich odovzdáte do zahraničných rúk, nečudujte sa. A koľko tisícov hektárov pôdy sme predali do zahraničia?
My sme prakticky všetky tieto tri základné predpoklady odovzdali do cudzích rúk. Čo nám tu ešte strategické vôbec zostalo?
No nič! Starobince…
Aký vývoj očakávate na Slovensku, lebo z toho, čo ste doteraz povedali, tam nás asi ružová budúcnosť naozaj nečaká?
Nechcem použiť ten známy vtip: „Kedy bude dobre? Dobre už bolo…“ Žiaľ, v tomto prípade úplne explicitne sedí. Totiž nemôžete fungovať vo svete, ktorý žije nad pomery, ktorý sa zadlžuje. Pripomínam, že sa posledných osem rokov, teda od roku 2008 po dnešok, sa zadlženosť na našej planéte zvýšila o 57 biliónov dolárov, je zadlžené obyvateľstvo, podniky, banky, štáty. Nemôžete donekonečna čerpať zdroje, ale tu už nejde o čerpanie prírodných zdrojov, ale o schopnosť planéty recyklovať odpad ľudskej civilizácie. A možno ste čítali tú britskú štúdiu, ktorá zohľadňuje aj tento aspekt tzv. komplexných nákladov pretavenia odpadov a oni to urobili za celú EÚ a tam im vyšlo, že maximálny únosný počet obyvateľov na území EÚ je 256 miliónov (v súčasnosti má EÚ 518 miliónov – pozn. aut.). A urobili to aj za každú európsku krajinu a urobili to aj za Slovensko.
A čo im vyšlo v našom prípade?
Že maximálny počet obyvateľov na Slovensku by mal byť dva a pol milióna obyvateľov. A ešte bude niekto hovoriť o prijatí 100-tisíc, či 200-tisíc migrantov? S úplne inými kultúrnymi zvyklosťami, s celkom iným náboženským vyznaním? A druhá vec, tá najzávažnejšia. Ak sa ukazuje, že človek sa ku planéte správa nekorektne a ohrozuje fungovanie všetkých procesov, tak musím povedať otvorene, že dnes už aj medzi klimatológmi prevláda poznanie, že nie je možné zastaviť otepľovanie na planéte. Kľúčovým problémom sa stáva adaptácia na zmeny prírodných podmienok. Na porovnanie: kým sa odhadovalo, že ročné náklady na zníženie emisií predstavujú asi 330 miliárd dolárov, tak sa zároveň ukazuje, že adaptačné procesy budú predstavovať procesy 2,8 až 3 bilióny dolárov ročne. No a keďže chudobné krajiny, alebo také ako Eritrea, Sudán a podobné to nebudú schopné zvládnuť a veľká časť severnej Afriky sa má zmeniť na savany už v horizonte niekoľkých desiatok rokov, tak preto vyšlo americkej NASA, že možno očakávať 160 až 180 miliónov ekologických migrantov len z Afriky, pretože tam nebude voda! Oproti tomu dnešný milión bude pritom vyzerať ako detská rozprávka a v tomto prípade majme pred sebou varovanie Kosova.
Prečo práve Kosova?
V roku 1900 v Kosove 95 percent obyvateľstva tvorili Srbi a 5 percent boli Albánci. Dnes 95 percent tam tvoria Albánci (moslimovia), a 5 percent Srbi, ktorí ešte neušli. Ak toto má byť budúcnosť Európy a strednej Európy, tak máte odpoveď na to, ako bude v budúcnosti. Našim najväčším problémom je však iná skutočnosť. Kríza v roku 2008 okrem iného vznikla preto, že sa skumulovali v rovnakom čase zásadné ekonomické fundamentálne problémy. Dnes sme však svedkami, ako sa koncentrujú v rovnakom čase zásadné globálne problémy. Geopolitika, prerozdelenie moci na planéte, zmena prírodného prostredia, impakt technológie na celý obraz spoločnosti, obrovské problémy s migráciou a starnutím. A k tomu všetkému absolútny rozpad tradičných politických štruktúr, ktoré nie sú schopné zvládnuť tieto zásadné problémy. A ak sa tieto problémy skumulujú, myslíte si, že nás čaká radostná a ružová budúcnosť?
A čo nás teda podľa vás čaká?
Pýtam sa. Čaká nás napríklad to, čo niektorí odborníci nazvali obdobím rozpadu štátov, bojujúcimi gangmi, s obrovskými lokálnymi a globálnymi konfliktmi, ktoré vyrovnajú entropický potenciál ľudstva na planéte s primeranou mierou entropie ako takej. Príroda nikdy nehľadela na počty obetí, jej bolo jedno, či zahynie miliarda alebo desať miliárd. Je pravda, ak niekto môže povedať, že ľudský druh prežil všetko. Vždy prežil zatiaľ všetko, ale otázka je ceny obetí na toto prežitie. A samozrejme, ak poviete niekomu, že niekto zahynie, napríklad z európskeho obyvateľstva zostane sto miliónov, tak každý bude hlboko bytostne presvedčený, že práve on bude patriť medzi tých, čo prežijú a nie medzi tých, čo zomrú. A niekto povie, že je to desivá vízia budúcnosti. Nie je!
Prečo si to myslíte, že nie je?
Pretože okrem iného kumulácia týchto zásadných ekonomických problémov znižuje vysokým spôsobom prah citlivosti začatia veľkých medzinárodných konfliktov. A ak niekto presviedča vlastné obyvateľstvo, že explózie Mini-Nukes nie sú škodlivé, lebo zničia iba tri štvorcové kilometre, lebo ostatné obyvateľstvo prežije, tak to nie je iba preto, že vyrábate Mini-Nukes na použitie pri taktických úderoch. Ale je to aj o tom, že ste radikálne znížili prah ochoty spoločnosti rozpútať takýto konflikt. V tomto zmysle slova mám bohužiaľ pocit, že úvahy o použití dronov, robotizovaných vojakov, či iných prostriedkov veľmi znižujú prah citlivosti, pretože neuvidíte mŕtvoly vašich spoluobčanov, lebo ide o robotickú vojnu. Ale vojna, ktorá zabíja ľudí, hoci aj robotmi, je rovnakou vojnou ako ktorákoľvek iná vojna. A všimnite si, použitie dronov, robotizovaných vojakov, inteligentnej munície, zbraní neznamená zvýšenie vašej bezpečnosti, ale radikálne zníženie prahu k začatiu vojnových operácií. A táto vojna by už nebola o veľkých frontoch, ktoré sa pohybujú po jednotlivých teritóriách. Bola by to lokálna, hybridná a nesmierne zničujúca vojna pre každého z nás.
Podľa vás takáto vojna ešte nie je, lebo ako vidíme lokálne konflikty na rôznych miestach sveta, tak to všetko až príliš pripomína vojnu?
Keď sa bavíte so zvláštnymi službami, tak väčšina ráta s vysokým rizikom globálnej vojny v priebehu krátkeho časového úseku a s pravdepodobnosťou 70 až 80 percent. To znamená, ak nie ste schopní vyriešiť základné fundamentálne problémy spoločnosti, zatiaľ ľudstvo vždy siahlo po jedinom neomylnom riešení – po veľkom globálnom konflikte. A zatiaľ nevidím, že by ľudstvo dostalo rozum a že by si nezvolilo túto techniku stratégie. Zoberte si napríklad úvahy: chirurgicky presné bombardovanie, použitie robotizovaných zariadení bez nutnosti nasadiť vlastné jednotky. Najnovšia americká stratégia počíta s tým, že nenasadí jednotky Navy Seals, ale použijú roboty a drony. Nezdá sa vám, že je to strašné priblíženie sa k realite? A nakoniec nebude rozdiel medzi vojnovou hrou na počítači a reálnym zabíjaním? Len vtip je v tom, že ten, koho zabijete v realite, sa už nepostaví pri resete hry a znova neožije… Osobne sa desím inej veci.
Ktorej, lebo už to doteraz bolo pomerne desivé?
My sme absolútne nepripravení na skutočnú pandemickú hrozbu. Francúzski mikrobiológovia teraz objavili obrovské rezistentné veľké mikróby, ktoré znamenajú stopercentnú mortalitu. Pravda, dnes ich skúmame pre genetickú ochranu, ale kde máte záruku, že sa nerozbehne takáto obrovská pandemická vojna, ktorá vyhladí sto miliónov ľudí? V takom prípade nechcem vidieť tú paniku, ktorá vypukne, lebo v malom ste to videli pri vypuknutí SARS či eboly. A čo je najhoršie, my sa stále tvárime, že sú to len prírodné procesy. Ale nad čím pracujú vedci v Obolensku v Rusku a vo Fort Detrick v USA? Na vyvinutí biologických zbraní, ktoré sú geneticky a teritoriálne sekvenované, to znamená Európana zabije, Ázijca nie. A kde máte záruku, že nejakým nedopatrením nedôjde k úniku vysoko virulentných vírusov, ako sa to už párkrát stalo na ruskej i americkej strane? Hoci sa to doteraz vždy podarilo zastaviť, teraz sa to môže rozšíriť. A vďaka lietaniu, pohybu lodí, turistickému ruchu, či migrácii sú prognózy, že do 48 hodín je celá planéta v karanténe. A teraz sa vás pýtam: sme na to pripravení? Sme pripravení na hackerský útok na naše energetické a dopravné systémy? Sme pripravení na to, že hackeri môžu vymazať bankové údaje so všetkými systémami, kde, naopak, na jednej strane rozvíjate systém „Big Data“, kde môžu podľa údajov o vás modelovať váš životný osud, ale na druhej strane dovoľuje v prípade kolapsu informačného systému úplne vás vymazať?
Predpokladám, že to bude mať súvis s bankomatmi, či nie?
Presne tak. Stačila jedna jediná vec. Bankomaty buď vôbec nedávali, alebo dávali len 60 eur denne! A teraz si predstavte, že zablokujete finančné toky na tri týždne alebo na mesiac. Nemáte peniaze, nemáte hotovosť, vaša výplata neprišla na účet do banky, vy nemáte nič, nemáte si ani za čo kúpiť základné potraviny. Ono tá miera zraniteľnosti celej spoločnosti sa extrémne zvyšuje, ale uvedomenie tej spoločnosti a bezpečnostné protokoly vôbec nezodpovedajú tomu, o čom sa bavíme. Samozrejme si môžete zvoliť aj iné riešenie budovania obrovských podzemných miest pre vyvolených, ale takto sa to deje vo väčšine krajín. Potom už treba len dúfať, že budeme medzi tými vyvolenými…
- Reklama -
