„Bolia ma nohy, ale inak som v poriadku. Stretli sme sa však, samozrejme, s množstvom prekážok a cesta nebola jednoduchá. Spadla som a poranila som si hlavu,“ hovorí novinárom Uzbekiová, ktorú do chorvátskeho utečeneckého tábora Opatovac priniesli na nosidlách. Je obdivuhodné, že dokázala prekonať tisíce kilometrov dlhú cestu z Afganistanu, na ktorú si netrúfajú ani ľudia mladší o dve generácie. Do Chorvátska sa po dvadsaťdňovej ceste dostala aj s pomocou svojho šesdesiatsedemročného syna, devätnásťročného vnuka a ďalších členov rodiny. Cieľovou destináciou rodiny je podľa jej syna Švédsko. Uzbekiovej vek je uvedený v jej dokumentoch a potvrdzujú ho aj ostatní členovia rodiny. Overiť si však tento údaj z nezávislých zdrojov je nemožné.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Ako uvádza turecký denník, od 15. septembra, keď Maďarsko uzavrelo svoje hranice so Srbskom, prešlo cez Chorvátsko viac ako 260 000 migrantov. Medzi utečencami je značný počet Afgancov, aj keď v Afganistane nezúri vojna ako v Sýrii. V stredu túto skutočnosť kritizoval nemecký minister vnútra Thomas de Maizière. „Afganci patria k druhej najpočetnejšej skupine utečencov za uplynulý mesiac a za tento rok. To je neprijateľné. Okrem toho narastá počet afganských utečencov zo strednej triedy, ktorí prichádzajú priamo z Kábulu. Súhlasíme s afganskou vládou, že mladí muži a všeobecne ľudia zo strednej triedy by mali zostať doma a podieľať sa na obnove krajiny. Napokon, nemeckí vojaci a policajti sa tiež podieľajú na tom, aby bol Afganistan bezpečnejšou krajinou,“ uviedol nemecký diplomat.
Nemecko má momentálne podľa tureckého denníka v Afganistane 944 vojakov. „Do Afganistanu tiež mieri značné množstvo rozvojovej pomoci a aj preto očakávame, že obyvatelia krajiny zostanú doma. V tejto súvislosti sa preto javí dôležité povedať, že nie všetci ľudia, ktorí k nám prichádzajú z Afganistanu, budú môcť zostať v Nemecku. Máme v úmysle zaradiť Afganistan na zoznam tzv. bezpečných krajín, rovnako ako sme to urobili v prípade balkánskych krajín,“ cituje denník Today's Zaman vyjadrenie nemeckého politika. Ďalej sa pozastavuje nad rozhodnutím Rakúska postaviť na svojich hraniciach plot, a to bez ohľadu na to, že práve táto krajina patrila ešte nedávno k najhlasnejším kritikom budovania plotu v Maďarsku. Podobný úmysel následne oznámilo aj susedné Slovinsko, ktoré taktiež čelí v uplynulých týždňoch mohutnej migračnej vlne.
Strastiplnú cestu z krajín Afriky a Blízkeho východu podniká denne veľa ľudí. Väčšina z nich musela prevádzačom zaplatiť tisíce dolárov a navyše sa musela na ceste spoliehať na moderné technológie. Podľa internetového servera International Business Times vlastní smartfón 87 percent sýrskych utečencov, ktorí využívajú Google Maps a aplikácie typu Viber, WhatsApp, Messenger či Facebook. Sedemnásťročný Mohanad podľa svojich slov používa tiež aplikáciu s názvom Me, ktorá umožňuje sťahovať mapy z rôznych kútov sveta a používať ich v režime off-line. Denne používa aj sociálne siete a komunikuje s rodinou a príbuznými pomocou SMS a bezplatného volania. „Vždy ma poteší, keď sa s nimi môžem porozprávať. Potom ale začnem premýšľať o budúcnosti a uvedomím si, ako mi budú všetci strašne chýbať,“ hovorí smutným hlasom mladý Sýrčan, ktorému sa podarilo dostať do Nemecka.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
„Vo väčšine tranzitných táborov si môžu utečenci nabíjať svoje smartfóny a môžu sa pripojiť k lokálnej internetovej sieti. Najdôležitejšími aplikáciami sú pre nich nepochybne Facebook a WhatsApp. Sociálne siete využívajú tiež ilegálni prevádzači ľudí, pretože prostredníctvom nich môžu priamo kontaktovať svojich potenciálnych klientov. Na pomoc utečencom vznikajú dokonca aj nové aplikácie, ktoré im majú uľahčiť komunikáciu a orientáciu v cudzích krajinách,“ uvádza International Business Times. Napríklad jeden maďarský manželský pár prišiel s aplikáciou InfoAid, ktorá poskytuje utečencom informácie na cestách v ich rodnom jazyku. Aplikácia rozosiela SMS s aktuálnymi informáciami, ktoré sa týkajú odjazdov autobusov a uzávierok na hraničných priechodoch, a navyše radí utečencom, kde môžu nájsť pitnú vodu. Aplikácia najskôr fungovala len v Maďarsku, ale neskôr sa rozšírila aj do Grécka, Srbska, Chorvátska a Slovinska. Napriek tomu, že bola spustená minulý mesiac, si ju dnes downloaduje v priemere 1 000 ľudí za deň.
