Bohorúhačstvo alebo bosoráctvo sú potrestané okamžite smrťou popravením. V masových procesoch sú na smrť odsúdení aj disidenti, ktorí mierove protestujú proti vláde. Takto bol na smrť odsúdený aj 16 ročný študent Ali al-Nimr, ktorý sa zúčastnil na protestoch proti vláde a ktorého som spomenul v prvej časti. Bol aj mučený. Je stále vo väzení a čaká na popravu, ktorej termín je utajovaný a je bežnou praxou, že tento bezprávny štát – jeho šaria je predsa výsmechom kažeho ľudského práva – rodinných príslušníkov spravidla informuje o smrti odsúdeného až po vykonaní popravy.
74 ročný Angličan Karl Andrees bol odsúdený na trest 12 mesiacov väzenia a na 350 úderov palicou. Jeho jediným trestným činom bolo to, že mal vo svojom byte niekoľko litrov vína, ktoré si sám urobil.
Jednej žene, občianke tohto štátu, ktorý nikto neberie na zodpovednosť za jeho ukrutnosť, hrozí dlhoročné väzenie, lebo zverejnila video, ktoré ukazuje, ako jej manžel sexuálne obťažuje pomocníčku v ich domácnosti. Jeden saudský boháč zas odsekol ruku svojej indickej slúžke, lebo sa ho pýtala, kedy jej vyplatí zmluvne dohodnutú mzdu, ktorú jej už sedem mesiacov nevyplácal. Za tento neľudský zločin ho nijaký súd v krajine neodsúdil.
Ešte stále sedí vo väzení bloger Badawi (ktorého prípad obletel celý svet) i jeho právnik Walid Abulkhair. Takýchto prípadov sa udeje v krajine zla a absolútneho bezprávia každoročne na stovky, ale len o malej časti z nich sa dozvieme.
Napriek tomu sa stal Faisal Trad – zástupca Saudskej Arábie v OSN-rade pre ľudské práva – riaditeľom jej grémia nezávislych expertov pre ľudské práva. Je to vrchol cynizmu a absolútna hanba tejto organizácie, zvanej OSN. Samozrejme, bez tlaku a ovplyvňovania z Bieleho Domu by to azda predsa len nebolo možné.
Pritom len krátko predtým odmietol výzvu generáleho sekretára OSN, ktorý žiadal viaceré krajiny, medzi nimi aj Saudskú Arábiu, o zrušenie trestu smrti. Trad mu odkázal, že jeho vlasť je islamský štát, ktorý je hrdý na to, že islamské právo je základom jeho ústavy a že trest smrti patrí neodmysliteľne k islamskej justícii. Nemecko sa môže hanbiť za svoje priateľské kontakty s touto krajinou, ktorá by mala byť vylučená zo všetkých organizácií civilizovaných štátov.
Ak by sme sa opýtali ministra Steinmeiera, prečo Nemecko udržuje s týmto štátom priateľské väzby, dočkali by sme sa lapidárnej odpovede, že v zahraničnej politike nejde o to, či niekoho máme radi alebo nie. Z môjho pohľadu je tákato reakcia od ministra vedúceho európskeho štátu len svedectvom úbohosti a devótnosti.
Niektorí západní politici si sľubovali od nového kráľa Salmana aspoň čiastočné upravenie neľudských stredovekých praktík justície v Saudskej Arábii. Stal sa však opak. Nič sa nezlepšilo – justícia je ešte surovejšia.
Okrem toho je opozícia naďalej a absolútne nedemokraticky a represívne potláčaná. A byť jej aktívnou súčasťou je veľmi nebezpečné. V tejto krajine, ktorá hovorí o milosrdenstve, ktoré vraj prikazuje Korán, niet ani štipky milosrdenstva a zľutovania sa. Neexistuje tam žiadna sloboda prejavu a mienky a o slobode religióznej tam nemožno ani len snívať.
A keby ste tam skúsili na ulici, hoci aj v hlavnom meste Rijáde, ponúkať ľuďom kresťanskú Bibliu, tak ako som viackrát videl, že v uliciach nemeckých miest to bez najmenších problémov robia moslimovia a islamisti s Koránom, môžete si byť istý, že ak vás okoloidúci nestihnú ukameňovať, tak skončíte vo väzení.
20. 10. 2015
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
