Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCR) informoval, že každý mesiac ujde k chudobného štátu na pobreží Červeného mora až 5000 ľudí. Tí, ktorým sa podarí dostať do Európy, uvádzajú, že ušli pred odvodom do armády na neurčitý čas a pred ďalším porušovaním ľudských práv.
Predstavitelia v hlavnom meste Asmara popierajú tieto obvinenia a tvrdia, že za veľký exodus obyvateľov z krajiny v Africkom rohu môžu obchodníci s ľuďmi, a nie porušovanie ľudských práv.
“V Eritrei je nutné urobiť reformy vo vnútri krajiny: zlepšiť na jednej strane stav ľudských práv a na druhej strane životné podmienky obyvateľstva,” povedala novinárom šéfka diplomacie EÚ počas návštevy Addis Abeby, hlavného mesta susednej Etiópie.
Dvadsaťosemčlenná EÚ čelí najväčšiemu prílevu migrantov od druhej svetovej vojny a už dlhé mesiace diskutuje, ako znížiť počty ľudí prichádzajúcich z Afriky, Blízkeho východu a Ázie. Migranti pritom často podnikajú nebezpečné plavby cez Stredozemné more. Predstavitelia EÚ v septembri oznámili, že únia smeruje k dohode, podľa ktorej do konca tohto roka poskytne Eritrei rozvojovú pomoc vo výške 200 miliónov eur, aby sa zastavil masový odchod ľudí z krajiny.
Eritrea prijímala financie od EÚ až do roku 2011, keď sa Asmara rozhodla zastaviť program zahraničnej pomoci, pripomenula tlačová agentúra Reuters.
Eritrea, ktorá získala nezávislosť od Etiópie v roku 1993 po troch desaťročiach vojny, často obviňuje Západ a Etiópiu zo sprisahania proti vláde Isaiasa Aferwerkiho, bývalého povstalca. Ten je prezidentom od odtrhnutia sa od Etiópie.
Predstavitelia eritrejskej vlády vyhlásili, že zdĺhavú vojenskú službu zaviedli kvôli nevyriešenému pohraničnému sporu s Etiópiou – čo je dedičstvo z ich vojny v rokoch 1998-2000, v ktorej zahynulo vyše 70.000 ľudí. “Keď Eritrea prejde vnútornou reformou, bude to veľmi prospešné nielen pre záležitosti súvisiace s migračnými prúdmi, ale takisto pre celkovú stabilitu a bezpečnosť regiónu,” uviedla Mogheriniová.
