„Naša reakcia musí byť vedená globálnou solidaritou a súcitom. Ľudia, ktorí utekajú pred politickým útlakom, chudobou a vojenskými konfliktmi, potrebujú viac ako toleranciu, potrebujú ochranu a podporu,“ povedal šéf OSN v prejave na Univerzite Komenského v Bratislave, ktorá mu udelila čestný doktorát.
Máme súcit s tými, ktorí prišli o život pri hľadaní mieru a stability
Utečenci, ktorí prichádzajú do Európy, hľadajú podľa Pan Ki-muna bezpečnú, stabilnú a prosperujúcu budúcnosť. „Mnohí prežili desivý údel v rukách prevádzačov a iných zločincov, minimálne 3 000 (migrantov) zomrelo na úteku v snahe o lepšiu budúcnosť. Máme súcit s tými, ktorí prišli o život pri hľadaní mieru a stability,“ uviedol.
Pan Ki-mun v prejave ocenil výzvu slovenského prezidenta Andreja Kisku, aby Slovensko rešpektovalo hodnoty solidarity a ľudskosti voči utečencom. Kiska sa v otázke migračnej krízy dostal opakovane do sporu s ľavicovou vládou premiéra Roberta Fica, ktorá sa postavila proti prerozdeľovaniu utečencov v EÚ na základe kvót a ktorá plánuje poskytnúť azyl len dvom stovkám sýrskych utečencov. Kiska naopak vyhlásil, že v silách Slovenska by bolo prijať niekoľko stoviek alebo tisícok ľudí utekajúcich pred vojnou a násilím.
Boleli ma nohy a bol som hladný. OSN nám pomohla
Šéf OSN a bývalý juhokórejský minister zahraničných vecí navyše v prejave prezradil, že počas kórejskej vojny musel aj on ako šesťročný chlapec utekať s rodičmi z domova na bezpečnejšie miesto. „Boleli ma nohy, bol som hladný. Vtedy prišla OSN a poskytla nám pomoc. Pre ľudí v Kórei predstavovala OSN akési svetlo nádeje. A milióny ľudí dnes rovnako považujú OSN za svetlo nádeje pre svoju budúcnosť,“ povedal Pan Ki-mun.
Podľa generálneho tajomníka má OSN aj slabé stránky, ale je stále najuniverzálnejšou organizáciou, ktorá zachraňuje životy miliónov ľudí a bojuje za udržateľné životné prostredie pre ďalšie generácie. „OSN to však nedokáže sama. Potrebujeme kolektívnu zodpovednosť, úsilie nás všetkých,“ uzavrel.
autor: vam, čtk
