Upozorňuje tiež na postupnú, ale jasnú zmenu v myslení Nemcov, v ich prístupe k utečencom, keď počiatočné nadšenie opadlo a viac ako polovica obyvateľov začína nesúhlasiť so zvyšujúcimi sa počtami prichádzajúcich a uvedomuje si ťažkosti s ich následnou integráciou.
V tejto súvislosti môže byť zaujímavý citát z druhej knihy Heinza Buschkowského, ktorú napísal a vydal v roku 2014 pod názvom Die andere Gesellschaft a rovnako tak ako jeho prvá kniha z roku 2012, ktorá mala veľký úspech, stala sa aj táto bestsellerom. Má už štyri vydania a žne značný ohlas.
Buschkowsky sám o tejto knihe hovorí: „Otázka, či bola naša integračná politika v posledných päťdesiatich rokoch múdra alebo hlúpa, nie je tentoraz mojou témou. Mňa zaujíma, kam naša spoločnosť smeruje. Priznávam, že mi tento vývoj robí starosti. Obraz budúcnosti, ktorý som načrtol, nie je veselý.“
V kapitole Was uns unterscheidet (Čo nás odlišuje) Buschkowsky píše: „Úplne zásadná, z môjho pohľadu, je viera. V posledných desiatich rokoch sa výrazne poukazuje na to, že pribúdajúce prisťahovalecké náboženské zvyklosti vstupujú čoraz viac do verejného priestoru. Nemôžem si v žiadnom prípade spomenúť, že by sme v 60. a v 70. rokoch viedli debaty o islame tak, ako je to dnes a takmer na dennom poriadku. Ale tá dominancia, s ktorou samozvaní predstavitelia či misionárski prívrženci islamu skúšajú dostať svoju vieru do úplne bežného všedného dňa, tak tá sa podľa mojej skúsenosti vyvinula až za posledných 25 rokov. Spolková republika Nemecko nie je žiadnym božím štátom, krajinou zasľúbenou, a tiež by ňou nemala byť. Už za samotný pokus o takýto prístup je potrebné politicky bojovať.
Osobne sa budem vždy angažovať za to, že viera je úplne privátne vec a mala by takou zostať.
Náboženská sloboda nie je žiadna žiara Persilu a generálny pardon pred všetkými normami. Existujúce obyvateľstvo celkom samozrejme očakáva, že novo prichádzajúci do ich krajiny sa vyrovnajú s obvyklými životnými zvyklosťami.
Tí noví „by sa mali nielen držať životných zvyklostí, ktoré sú v krajine už rozšírené, ale aj rešpektovať, ako sa v regióne žilo skôr. Tradície a obyčaje sú v Nemecku regionálne a veľmi rozdielne“.
Kniha bola písaná zhruba pred dvoma rokmi a nikomu by vtedy ani vo sne nenapadlo, k akej situácii v celej Európe môže dôjsť. Text knihy je výsledkom skúseností autora vo funkcii starostu mestskej časti Berlin-Neukölln, kde pôsobil od roku 2001 až do 1. 4. 2015 (keď odstúpil zo zdravotných dôvodov), teda skúseností z obvodu, ktorý má cez 300-tisíc obyvateľov a kde žije 160 národností.
A čo hovorí Heinz Buschkowsky dnes?
Tento týždeň s ním uverejnil nemecký Die Welt rozhovor – Am Ende steht doch wieder die Ghettoisierung čiže Na konci je opäť getoizácia. Na otázku o počtoch prisťahovalcov reaguje: „Dnes je v Nemecku zhruba 1 milión utečencov. Za každým z nich prídu tak tri až štyri ďalšie osoby, jednoducho počítané. Niektorí pri výpočtoch pracujú i s podstatne vyššími číslami. Z toho jedného milióna bude nenápadne behom pár rokov štyri až päť miliónov. Na základe predpokladov EÚ by malo do Nemecka do roku 2020 prísť teda osem až desať miliónov ďalších prisťahovalcov. A to je veľmi triezvy výpočet na základe predložených faktov. V Afrike a v arabskom priestore sedí tretina obyvateľstva na zabalených kufroch, aby vyrazila do Európy za lepším životom, za hľadaním šťastnejšej budúcnosti. Náboženská vojna na Blízkom východe tento vývoj iba urýchlila.“
K otázke kultúrnej premeny krajiny odpovedal: „Nemecko sa nebude meniť naraz, zo dňa na deň. Premena bude nenápadná, bez toho, aby si to niekto všimol. Tých približne desať miliónov prichádzajúcich z iných kultúr – z Afganistanu po Somálsko – prinesie iné uhly pohľadu na život a životné spôsoby. Tie sa stanú impulzom zmien pre existujúce kultúru. Uvidíme to v stravovacích návykoch, oblečení, móde, strihu vlasov, vo filmoch aj v reklame.
Mnoho sa zmení a stane sa zvykom, obyčajou. A pôjde to ešte ďalej: Vianočné trhy sa zmenia na zimné, aby sme neurážali moslimov, v šlabikári sa objavia malé dievčatá so šatkou na hlave. Nie sú to ale žiadne kultúrne inšpirácie, ale prostý boj o dominanciu vo verejnom živote. A čo politické strany? Na to Buschkowsky odpovedá: „Počet moslimov sa strojnásobí alebo zoštvornásobí. Ich politický a hospodársky význam zásadne vzrastie. Niekde sa založia politické strany, aby presadzovali ich záujmy, aby sa ich náboženské zvyky, obrady stali oficiálnou súčasťou spoločenského života. To všetko povedie v sekulárne vybudovanej spoločnosti k atmosfére napätia. Spory o volanie muezína a uznanie moslimských sviatkov pripraví scény vedľajších vojen. Keď hovorím s ľuďmi, narážam na strach zo súčasného vývoja. A strach je zlý radca. Doteraz majú ľudia z najnižšej tretiny obyvateľstva len nechuť k nutnosti nového boja o benefity. Zatiaľ to tu ešte nie je. V okamihu, keď zmenu situácie skutočne pocítia, nálada sa obráti – akonáhle bude mať obyvateľstvo pocit, že je znevýhodňované pri prideľovaní lacných bytov, v prístupe na pracovný trh alebo že existuje diskriminácia ich detí v škole.“
K otázke vplyvu utečencov na Nemecko povedal: „Bude závisieť na tom, ako dôrazne budeme integráciu požadovať. Politici pristupujú k veci pomaly a malátne, len hlavne niekoho neuraziť, len hlavne niekoho nevyľakať. Ľudia sa správajú ako voda – hľadajú vždy tú najľahšiu cestu. Napriek tomu musíme vytrvať a ukázať, kde to ako chodí. Dať im mantinely, podľa ktorých sa môžu orientovať a ktorých sa majú držať. Integrácia potrebuje vedenie.“
Autor: Alexandra Dlouhá
