Kritici a politickí oponenti však tvrdia, že toto smerovanie je narušované represiami zo strany štátu. Egypt je bez parlamentu od júna 2012, keď súd rozpustil demokraticky zvolenú snemovňu, v ktorej malo vtedy väčšinu Moslimské bratstvo. Tým sa prakticky negoval hlavný úspech povstania z roku 2011, ktorým bol – v rámci tzv. arabskej jari – zvrhnutý Husní Mubarak.
Hlavný veliteľ armády Abdal Fattáh Sísí potom rok nato, v júli 2013, zvrhol zvoleného prezidenta Muhammada Mursího z Moslimského bratstva. Toto najstaršie egyptské islamistické hnutie zároveň zakázal a vyhlásil ho za teroristickú organizáciu. Sísí si zabezpečil podporu iných opozičných skupín sľubom o čo najskoršom vypísaní parlamentných volieb. Tie však boli opakovane odkladané a uskutočnia sa až teraz: v dvoch kolách, 18.-19. októbra a 22.-23. novembra.
Dnes a v pondelok hlasujú voliči v 14 oblastiach vrátane Alexandrie na stredomorskom pobreží a Gízy – provincie, do ktorej patria aj časti hlavného mesta Káhira na západnom brehu rieky Níl.