Podľa informácií, ktoré tento týždeň uverejnila americká agentúra Associated Press (AP), je možnosť, že by sa militanti z Islamského štátu dostali k jadrovým zbraniam, vyššia, ako by sme si mohli myslieť. Za uplynulých 5 rokov odhalila americká FBI v spolupráci s moldavskou tajnou službou pašerákov, ktorí sa najmenej v štyroch prípadoch pokúšali predať rádioaktívny materiál islamským extrémistom na Blízkom východe. „Najnovší známy prípad je z februára tohto roka, keď sa pašeráci pokúsili ponúknuť na predaj veľké množstvo smrteľne nebezpečného cézia, ktoré by dokázalo zamoriť niekoľko mestských blokov,“ píše AP v správe zo začiatku októbra.
O tom, že militanti z Islamského štátu sa neštítia použiť ani zbrane hromadného ničenia, svedčí aj článok denníka The New York Times, ktorý popisuje prípad z augusta tohto roka, keď militanti použili pri bombardovaní strely s jedovatým yperitom. Zdokumentovaných je najmenej 21 útokov chemickými zbraňami v sýrskom meste Marea, pri ktorých Islamský štát použil spomínaný yperit a chlór.
Možnosť, že by sa Islamskému štátu podarilo svojpomocne vyrobiť funkčnú jadrovú hlavicu schopnú ohroziť ciele v zahraničí, je podľa informácií amerických tajných služieb minimálna, ale nie je úplne nulová. „Urobiť niečo také by si vyžadovalo obrovské množstvo energie, priemyselných zariadení na obohacovanie uránu, miliardy dolárov a gigawatty energie,“ píše na portáli Huffingtonpost Joseph Cirincione.
Šanca tu stále existuje
Na výrobu funkčnej jadrovej bomby síce nemajú militanti z IS kapacity, ale mohlo by sa im podariť vyrobiť takzvanú špinavú atómovú bombu. Na tú totiž nie je potrebný vysoko obohatený urán alebo plutónium. Na výrobu skutočnej atómovej bomby by totiž militanti potrebovali až 45 kilogramov uránu či plutónia. Na výrobu špinavej jadrovej zbrane je potrebné oveľa menšie množstvo materiálu, ktorý však musí byť oveľa rádioaktívnejší než spomínaný urán či plutónium. Namiesto toho môžu militanti použiť len pár gramov cézia alebo amerícia. Aj malé množstvo týchto vysoko rádioaktívnych materiálov totiž stačí na zamorenie niekoľkých mestských blokov.
Problém je najmä v strachu, ktorý vyvoláva možnosť, že by sa militanti mohli predsa len dostať k rádioaktívnemu materiálu a zneužiť ho. Aj použitie takzvanej špinavej jadrovej bomby by totiž znamenalo obrovské problémy. Rádioaktivita z nej by síce nezabila ľudí okamžite tak, ako tlaková vlna pri explózii skutočnej atómovej bomby, ale miesto dopadu by bolo na niekoľko rokov kontaminované rádioaktívnym žiarením, ktoré spôsobuje genetické poruchy aj rakovinu.
Podľa spisovateľa a predsedu grantovej organizácie Ploughshares Fund Josepha Cirincioneho by mali najmä svetové mocnosti robiť všetko preto, aby zabránili militantom v získaní jadrového arzenálu, aj keď je táto možnosť len minimálna. „Medzinárodné spoločenstvo by malo robiť viac. Vlani sa 23 krajín na summite o jadrovej bezpečnosti zhodlo na tom, že zabezpečia najnebezpečnejší jadrový materiál, ktorý vlastnia. Ostatné štáty by sa mali pridať tiež,“ myslí si Cirincione.
