Opozičný návrh by postihoval právnické osoby napríklad za nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok, obchodovanie s ľuďmi, nevyplatenie mzdy a odstupného, poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev, nedovolené ozbrojovanie či obchodovanie so zbraňami, ale aj prijímanie úplatku či podplácanie.
Za spáchaný trestný čin Lipšic navrhoval v zákone udeliť peňažný trest, zrušenie právnickej osoby, prepadnutie majetku, zákaz činnosti, zákaz prijímať verejné dotácie, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Súd by mohol právnickej osobe tiež zhabať veci.
Lipšic sa snažil presadiť trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb už ako minister spravodlivosti v roku 2005. Narazil na nesúhlas vtedajšej koalície i opozície.
Parlament minulý týždeň do druhého čítania posunul vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, na základe ktorého právnické osoby budú môcť byť trestne stíhané za približne 50 trestných činov. Lipšic upozornil, že právna norma Smeru-SD nereaguje na viacero trestných činov. Ako príklad exminister uviedol firmu Váhostav. Ak parlament vládny návrh schváli, firma by za miliónové dlhy nemohla byť trestne stíhaná. „Je dôležité, aby niesli trestnú zodpovednosť aj právnické osoby,“ konštatoval Lipšic s tým, že každý, kto poruší zákon, musí niesť zodpovednosť a ani bohaté korporácie nemôžu stáť nad zákonom.
