Čo je cieľom vašej organizácie?
Slovenské hnutie obrody je momentálne občianske hnutie, ktoré sa hlási k hodnotám vlastenectva. Takže tá odpoveď je jednoduchá. V súčasnej dobe, ktorú považujeme za dekadentnú a úpadkovú, je našou úlohou obrodiť Slovenskú republiku a slovenský národ a najmä mladým Slovákom ukázať, že hlásiť sa k Slovensku a k odkazu našich predkov za to stojí.
O slovenskom štáte a Židoch
Hovoríte o odkaze našich predkov. K akým osobnostiam alebo dejinným obdobiam sa hlásite?
V stanovách máme napísané, že sa hlásime k odkazu Ľudovíta Štúra a štúrovcov, ktorí sú pre nás ten základný bod. Potom aj ďalší velikáni. Či už je to Anton Bernolák, ktorý bol pred Štúrom, ale celý ten pohyb začal, pokiaľ ide o slovenčinu. A potom sú to aj ďalšie osobnosti, ktoré boli po Štúrovi. Či už je to Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka, ale hlásime sa aj k práci a odkazu prvého slovenského prezidenta Jozefa Tisa. Pravdaže sa hlásime aj k odkazu významných dejateľov z obdobia Veľkej Moravy, to znamená knieža Pribina, Rastislav, kráľ Svätopluk.
Spomenuli ste Jozefa Tisa. Vnímate obdobie vojnového slovenského štátu pozitívne?
My sa hlásime k odkazu Tisa v tom zmysle, že keby Tiso zaujal postoj ako Edvard Beneš, ktorý odletel do Londýna, tak Slováci by počas druhej svetovej vojny možno boli vyhladení ako národ. Takže my si vážime, že Jozef Tiso zostal na Slovensku, že sa postavil na čelo národa a prvej republiky. Odmietame pojem vojnový štát, pretože aj USA boli v tom období vojnový štát, takisto Británia a v podstate všetky štáty. My sa k prvej Slovenskej republike hlásime, pretože jej vznik zachránil Slovákov pred likvidáciou či už fyzickou, alebo duchovnou. Je rozdiel hlásiť sa k odkazu, ktorý Slovákov zachránil a k systému, ktorý v tom období v štáte vládol. Čiže jasne rozlišujeme systém vládnutia v štáte, teda chyby, ktoré tu boli a ktoré priniesol svetový a európsky vývoj a rozlišujeme to, čo Slovákov zachránilo. Tým bola jednoznačne politika Jozefa Tisa, ktorý bol aj v očiach Nemcov umierneným politikom, ktorý chcel ochrániť Slovákov. Okrem neho tu však bola aj radikálna časť Vojtecha Tuku, ktorý bol veľmi blízky myšlienkam národného socializmu.
Takže Tisove kroky boli podľa vás vlastne taká z núdze cnosť?
Dá sa to tak povedať. Spravil maximum, čo v danej chvíli bolo možné, aby zachránil pre Slovensko, čo sa dalo. Či už v hospodárskej, kultúrnej, alebo politickej rovine.
Ale dochádzalo aj k arizácii, k transportom Židov do nemeckých koncentračných táborov. Neprekáža vám to v tom, aby ste sa k odkazu Tisa hlásili?
Neprekáža nám to, pretože ak sa hovorí A, malo by sa povedať aj B. A pokiaľ ide o vyvážanie Židov zo Slovenska, tak si myslím, že každý sčítaný a rozhľadený človek vie, že deportácie sa začali v marci 1942, pričom predstavitelia Slovenskej republiky nevedeli, čo sa so Židmi v táboroch deje. Chceli do týchto táborov poslať delegáciu, keď dostali informácie, že tam Židov vraždia. Nemci to nedovolili a keď sa prevalilo, čo sa so Židmi v Poľsku deje, tak v októbri 1942 boli deportácie zo Slovenska zastavené a boli obnovené až po potlačení SNP, keď už moc na Slovensku mali Nemci.
Hovoríte, že Slovensko nevedelo, čo sa so Židmi deje. Nestačí samotný fakt, že ich vyvážalo?
Myslíme si, že to bol dejinný vývoj. Veď predsa keď po nástupe Hitlera Židia emigrovali, tisíce týchto Židov odmietli prijať aj USA, Británia a iné štáty. Vnímame preto transporty v kontexte vtedajšej situácie vo svete. Ľahko sa dá na to dívať dnes, keď je rok 2015. Je pravda, že osud Židov považujeme v SHO za negatívum. Nezľahčujeme to. Nehovoríme, že Slovenská republika bola len dokonalá. Len chceme na základe historických prameňov argumentovať, že to nebolo tak, že slovenskí predstavitelia boli len vrahovia, ktorí úmyselne posielali Židov na smrť. Tie fakty hovoria jasnou rečou, že to tak nebolo.
Aký je váš dnešný postoj k Židom, k judaizmu alebo k sionizmu?
V SHO nerozlišujeme, či je niekto kresťan, žid alebo ateista. Nám ide o to, či je človek vlastenec, lojálny občan Slovenska. Či chce slovenské záujmy presadzovať a ochraňovať. Osobne nemám problém so žiadnym slušným človekom. Pravdaže, rozlišujem medzi Židmi a politikou židovského štátu Izrael. Rovnako rozlišujem medzi Židmi ako národnostnou skupinou a židmi ako príslušníkmi vierovyznania. A len preto, že niekto povie kritiku na politiku židovského štátu, hneď ho označujú za antisemitu. Ale to tak jednoducho nie je. Jedna vec je útočiť na inštitúciu a úplne iná na národ.
Ako vnímate existenciu štátu Izrael?
Ani negatívne, ani pozitívne. Je to dejinný fakt, pričom tie vzťahy medzi Židmi a Arabmi sú také zložité, že si nemyslím, že každý ma patent na to, aby sa k tejto problematike vyjadroval. Existencia Izraela je jednoducho holý fakt.
O charaktere Slovenského hnutia obrody
Prečo ste vznikli? Akú alternatívu ponúkate k parlamentným stranám, resp. k okrajovejším zoskupeniam, ako je Ľudová strana Naše Slovensko?
Vznikli sme v roku 2004, pretože z nášho pohľadu štandardné organizácie, či už politické, alebo kultúrne, zlyhali pri ochranie a presadzovaní štátnych záujmov. Či to už bola otázka nášho vstupu do EÚ, otázka nášho členstva v NATO, alebo otázka prijatia eura. Pokiaľ ide o tie krajné organizácie, ak ich tak nazveme, myslíme si, že politika sa dá robiť normálnym slušným spôsobom, odmietame krčmové reči, odmietame gerilový marketing a propagáciu. Snažíme sa o zodpovednú prácu, pričom rastúci počet fanúšikov nielen na sociálnych sieťach, ale aj v reálnom živote nám dáva za pravdu, že tento spôsob ľudí oslovuje.
Označujú vás za extrémistov. Na svojej webovej stránke píšete, že sa hlásite k demokracii. Vy sami ste na pochode proti kvótam vyhlásili, že ste radikálni. Tak ako to s vami je?
Slovenské hnutie obrody je už niekoľko rokov v takej zaujímavej situácii medzi dvoma mlynskými kameňmi. Jedna časť obyvateľstva nás považuje za radikálov, pričom tí, nazvime ich radikáli, nás považujú za umiernených alebo až liberálov. Ako som povedal, odmietame krčmovú politiku a gerilovú propagáciu, ktorou sa prezentujú niektoré radikálne organizácie napravo od nás, ale zároveň nemáme záujem robiť kompromis v pre nás dôležitých hodnotových otázkach. Pokiaľ ide o ten radikalizmus, ktorý som vo svojom prejave spomenul 20. júna, že ak niekto považuje ochranu slovenských záujmov za radikalizmus, tak potom sme radikálni. Bolo to však v tomto kontexte, nepovedal som, že sme radikálni.
Vlajky hnutia na demonštrácii proti islamizácii (Foto: Peter Števkov)
V roku 2016 sa neplánujete zúčastniť na volbách. Ako chcete potom svoje ciele presadiť?
Teraz zostávame na báze občianskeho aktivizmu. Sme hlboko presvedčení o tom, že slovenský národ je v súčasnej dobe mediálne mimoriadne zavádzaný a klamaný a zároveň sme presvedčení, že sa blíži doba, keď slovenský národ precitne z tejto zlatej klietky a potom príde čas Slovenského hnutia obrody. Ale rok 2016 to ešte nebude.
Koľko máte členov?
Niekoľko desiatok po celom Slovensku
Politické a ekonomické postoje
Pri hypotetickej situácii, že by ste sa v budúcnosti dostali do parlamentu. Viete si predstaviť koalíciu s niektorou zo súčasných parlamentných strán?
V súčasnosti sa nevyhraňujeme proti žiadnej politickej strane. Pre nás je teraz úplná priorita, a to sa netýka len otázky ilegálnych imigrantov, ale aj ďalších vecí, aby ľudia, ktorí chcú s vami spolupracovať a komunikovať, boli lojálni občania Slovenskej republiky. Toto je pre nás základ, ktorý predpokladám, že v najbližšom čase aj základom zostane.
Ďalšia hypotetická otázka. Mali by ste absolútnu moc. Čo by boli vaše prvé kroky ako slovenského premiéra?
Sme presvedčení, že vlastenecké hnutie musí byť silným sociálnym hnutím. Takže prvé, čo by sme spravili, by bolo to, že by sme zlepšili a zefektívnili sociálnu politiku Slovenskej republiky, aby väčšina Slovákov neprežívala z výplaty do výplaty, ale aby väčšina Slovákov žila normálnym životom.
Takže by ste rozšírili sociálny štát. Nemuselo by sa preto Slovensko zadlžiť?
Myslím si, že nie. Naši ľudia sú veľmi šikovní. Slováci si vždy vedeli pomôcť. Myslíme si, že veľa peňazí ide na projekty, na ktoré by vôbec nemuseli ísť. Pravdaže to súvisí s naším členstvom v NATO, kam Slovensko nikdy nemalo vstúpiť. Mali by sme byť neutrálnym štátom, ktorý nie je vojensky angažovaný. Tam už je nejaký balík peňazí, ktorý by sa využil aj na sociálnu politiku, pričom z toho balíka by sa financovala aj obrana Slovenskej republiky. Ak to dokážu Rakúšania, Švédi a Švajčiari, ktorí sú populačne podobní Slovensku, tak to dokážeme aj my.
Vystúpili by ste z Európskej únie, ste pre voľný trh alebo protekcionizmus?
To sme nikdy nepovedali. Tá ekonomická spolupráca je dobrá vec. Európska únia vznikla pôvodne ako ekonomický spolok, pričom až neskôr sa z toho stal tento politický moloch, ktorý odmietame. V obchodnej politike máme veľmi racionálny postoj. Slovensko je proexportne nastavená ekonomika, 80 percent výrobkov vyvážame, čiže nehovoríme, že všetko na EÚ je zlé, hovoríme len to, že čo sa deje v politickej rovine, snaha o centralizáciu, spoločná azylová politika či spoločná daňová politika, toto všetko je chybné. Bude to horšie ako centralistické Československo, z ktorého sme v roku 1993 chvalabohu odišli.
Vaše vlajky sa objavili na Národnom pochode za život. Aký postoj máte k potratom?
Je to veľmi závažná a citlivá téma, ku ktorej teraz nemáme jednotný postoj. Ale určite ho zaujmeme. Odhadujem, že by to mohlo byť už o niekoľko týždňov.
Čo si myslíte o utečeneckej kríze a o tom, čo mnohí považujú za islamizáciu Európy?
Najskôr by sme sa mali zamyslieť, prečo táto kríza vznikla. Všetci vieme odpovedať, kto rozbombardoval a destabilizoval Irak, Sýriu a Líbyu. Môžeme sa baviť aj o tom, kto tam predtým vládol. Kaddáfí alebo Husajn tiež neboli žiadni demokrati, ale tie štáty boli stabilné. USA však spôsobili krízu. A keď niekto krízu spôsobí, nech ju aj rieši. Povedali sme to veľakrát. Všetky lode, ktoré smerujú k južnej Európe, by mali byť odklonené do USA. Darmo USA hovoria, že prijmú 80-tisíc utečencov, podľa mňa by mali prijať takmer všetkých.
