Vyhlásenie Milanovića o vytvorení koridoru, ktorý umožní a uľahčí priechod cez chorvátske územie smerom k Slovinsku a následne do Rakúska, Nemecka a severských krajín, rozhodne potvrdilo dobrú vôľu a snahu Chorvátska pomôcť nielen utečencom, ale aj susedným krajinám a celej Európe. A tým, čo sú pri maďarských hraniciach, to nepochybne prinieslo nádej, že dosiahnu svoj vytúžený cieľ. Po 24 hodinách však bolo jasné, že obrovský nápor sa nedá kontrolovať a nie je v silách tejto krajiny ho zvládnuť.
Túto tému riešil telefonicky v piatok popoludní premiér Chorvátska Zoran Milanović s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Chorvátska republika je členom EÚ od 1. júla 2013 a nie je zatiaľ súčasťou schengenského priestoru.
A práve to bol hlavný bod ich rozhovoru – ochrana vonkajších hraníc EÚ. Ako na svojich stránkach uverejnil Novi list Rijeka, ešte v ten istý deň vo večerných hodinách hovoril Zoran Milanović s Jeanom-Claudom Junckerom, predsedom Európskej komisie. Juncker potvrdil svoju osobnú podporu a ponúkol technickú a materiálnu pomoc v súčasnej situácii. Obaja štátnici sa zhodli na tom, že je potrebné tých, ktorí hľadajú ochranu pred vojnou, terorom a represiou, ochrániť. Taktiež sa zhodli na ochrane vonkajších hraníc EÚ a vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi EÚ.
Predpokladá sa, že utorková schôdzka ministrov vnútra v Bruseli bude najpragmatickejšia a najoperatívnejšia. Predseda Juncker a premiér Milanović sa dohodli na konštruktívnych rozhovoroch v rámci neformálneho stretnutia Európskej rady v stredu v Bruseli.
Prezidentka Chorvátska Kolinda Grabarová Kitarovićová prostredníctvom poverenca pre utečeneckú krízu Andriju Hebranga kritizovala premiéra Milanovića, že mal dostatok času na prípravu na prijatie migrantov. Celú situáciu podcenil, a tak nesie plnú zodpovednosť za vzniknutú tragickú situáciu. „Sme hanbou celej Európskej únie, táto hanba ide na účet Milanovića,“ komentoval situáciu po návšteve obce Tovarnik poverenec Andrija Hebrang.
Vláda pozorovala tri mesiace situáciu v Grécku, Taliansku, Macedónsku, Srbsku a naozaj vyhrotenú situáciu v Maďarsku. Nepripravila žiadne záchytné body, nepostarala sa o základnú podporu a zaskočilo ju, keď systém po 24 hodinách skolaboval. Ďalej konštatoval, že mnohí z migrantov majú peniaze na taxík, autobusy a nákupy v obchodoch. Ozajstní utečenci by podľa jeho slov už dávno nemali po takej dlhej a strastiplnej ceste žiadne financie. Konkrétna otázka teda znie, koľko Sýrčanov v skutočnosti uteká pred vojnou…
Ministerka zahraničia a podpredsedníčka vlády Vesna Pusićová v rozhovore pre HTV kontrovala, že všetci kritizujú vládu, ako pristúpila k problému, ale krajina, ktorá má 4,3 milióna obyvateľov, nemôže zvládať to, že každú hodinu tam dorazí viac ako 1 500 utečencov. Na začiatku jasne deklarovali, že Chorvátsko môže zvládať počty v tisícoch, ale nie tento nával. Pusićová ďalej uviedla, že sa pokúša dohodnúť s Tureckom na podpore po organizačnej a finančnej stránke. Turecku treba uznať, že drží obrovskú časť utečencov na svojom území, a to už tri či štyri roky. Zároveň odmietla vojenskú pomoc na hraniciach.
Večernji list sa v jednom svojom článku venoval cirkevnej ponuke pomoci. Biskup mons. Mate Uzinić z Dubrovníka ako prvý v Chorvátsku poskytol 70 000 kún prostredníctvom charity biskupstva Dubrovníka. Ďalší biskup mons. Duro Hranić ako predstaviteľ dubrovníckeho biskupstva pripravil materiálnu pomoc – konzervy, detskú stravu, zdravotný materiál, obuv, oblečenie. Všetko zo zbierky od miestnych veriacich.
Novi List zverejnil vyhlásenie slovinského premiéra Mira Cerara, ktorý v sobotu navštívil slovinsko-chorvátsku hranicu v obci Tovarnik, že Slovinsko môže pomôcť asi 9 000 utečencom, a to krátkodobo. Krajina uvažuje o vytvorení koridoru. Kto bude chcieť azyl v Slovinsku, môže oň požiadať hneď na hranici. Takmer všetci však pokračujú do Rakúska a Nemecka.
autor: Jaroslav Polanský
