Celkovo zaznamenala ústava 13 zmien. Kresák pripomína, že ústava je aj politický dokument, keďže tí politici, ktorí sú v stave ju meniť, ústavu menia podľa svojich predstáv. Nie všetky zmeny boli podľa Kresáka šťastné. Ako dodáva, v 13 zmenách boli zmeny potrebné pre vývoj spoločnosti a potom boli aj zmeny poplatné politickej situácii. Medzi najvýznamnejšie zmeny radí Kresák dve zmeny v období, keď nastúpila prvá Dzurindova vláda. Prvá významná novela v roku 1999 zaviedla priamu voľbu prezidenta. Rovnako bola dôležitá novela z roku 2001, ktorá zmenila väčšiu časť textu ústavy a vďaka nej mohlo Slovensko vstúpiť do EÚ a stalo sa členom NATO. Musela sa zmeniť aj štruktúra súdnej moci, zriadili sa vyššie územné celky a upravili sa vzťahy medzi najvyššími štátnymi orgánmi, napríklad medzi prezidentom a vládou. Zriadili sa aj nové ústavné orgány ako verejný ochranca práv či súdna rada, pripomína Kresák.
Je ústava zrozumiteľná?
Na otázku, či je ústava zrozumiteľná aj pre širokú verejnosť, Kresák priznáva, že ústava je dokument, ktorý by mal byť zrozumiteľný pre každého. Na druhej strane však dodáva, že text, ale aj jeho výklad, ktorý dáva ústavný súd, však nenapomáha jasnosti. Ako príklad uviedol rozsah oprávnení prezidenta pri vymenovaní generálneho prokurátora. Ústava podľa Kresáka asi nebude príliš čitateľná, avšak je to dôležitý text pre chod štátu a asi nemôže byť úplne jednoduchý. Nemal by si však protirečiť.
Medzi oblasti, kde má ústava nedostatky radí Kresák napríklad oblasť priamej demokracie, ktorá je podľa neho v ústave nejasne zadefinovaná. Kresák si rovnako myslí, že by bolo potrebné oddeliť prezidenta od výkonu moci, keďže prezident by si zaslúžil samostatnú časť a malo by sa spresniť aj jeho postavenie. Kresákovi sa nepáči ani spôsob zmien a doplnkov ústavy. Ako hovorí, 90 hlasová väčšina, ktorá sa vyžaduje v parlamente, je veľmi málo. Dajú sa totiž dosiahnuť rôzne politické dohody. Bolo by treba urobiť ústavu rigidnejšiu. Napríklad zaviazať zmenu ústavy hlasovaním ľudí v referende.
Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu, prijali 1. septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR). Tretieho septembra 1992 ju na Bratislavskom hrade podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar. Slovensko si teda pripomína 23. výročie prijatia ústavy, základného zákona štátu. Ústavu tvorí súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu.
