Varoufakis na úvod vyhlasuje, že Syriza chcela ukončiť politiku tupých škrtov. To neznamená, že by odmietala potrebné reformy, ale chcela ich uskutočňovať s posvätením občanov. Strana vraj chcela ozdraviť grécke financie, a to s pomocou reštrukturalizácie gréckeho dlhu, ktorá je podľa Varoufakisa nevyhnutná. To všetko s prihliadnutím na záujmy všetkých štátov EÚ. O tomto zámere údajne ubezpečoval aj nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho.
„V ľuďoch, ktorí vládnu Európskej únii, však, bohužiaľ, žiaden z našich ušľachtilých zámerov nevyvolal ani ten najmenší záujem. Túto trpkú skúsenosť sme okúsili v priebehu vyjednávaní, ktoré potom pokračovali počas nasledujúcich piatich mesiacov,“ konštatoval Varoufakis v texte pre Le Monde diplomatique č. 737 z augusta 2015, preložil Petr Uhl. Český preklad priniesol Deník referendum.
Celý text si môžete prečítať TU
Z EÚ sa ozval krik, že politika úspor a škrtov musí pokračovať, pokiaľ Grécko stojí o ďalšiu finančnú pomoc. Čerstvo zvolenú grécku vládu tak podľa slov exministra financií vydierali. „To predsa nie je možné, aby voľby mohli čokoľvek zmeniť!“ vyhlásil vraj podľa Varoufakisa Schäuble. Gréckej vláde sa vraj opakovane vyhrážali, že ak sa helénska vláda nezaviaže dodržiavať memorandum podpísané predošlou vládou, dôjde k zatvoreniu bánk. A práve to Tsipras a spol. odmietali.
„Veritelia sa verejne tvárili, že chcú len získať svoje peniaze a že si želajú, aby sa v Grécku uskutočnili reformy. V skutočnosti však mali jediný cieľ – ponížiť našu vládu a prinútiť nás kapitulovať, a to aj keby to pre veriteľské štáty definitívne znamenalo stratu ich peňazí alebo keby to dospelo do neúspechu reformného programu, o oprávnenosti ktorého sme ako jediní mohli ešte Grékov presvedčiť,“ pokračoval Varoufakis.
Slzy v očiach
Nová grécka vláda vraj ešte ani nedostala priestor na preverenie skutočného ekonomického stavu krajiny a veritelia už od nej chceli návrh dôchodkovej reformy. Akékoľvek návrhy však vraj okamžite hádzali do koša a pýtali sa na privatizáciu štátneho majetku. Takýmto spôsobom sa údajne preskakovalo z témy na tému. Aby toho nebolo málo, vyvíjali údajne tlak aj na štáty, ktoré boli ochotné načúvať návrhom gréckej vlády. Varoufakis mal v určitých momentoch počas rokovaní slzy v očiach.
Všetko vyvrcholilo ultimátom a gréckym referendom, v ktorom Gréci povedali veriteľom NIE. „Po niekoľkých dňoch, od zatvorenia bánk a cez dobre zahratú mediálnu kampaň založenú na strašení, ku ktorej sa v Grécku uchýlili skorumpované médiá, povedal grécky ľud svoje silné a hlasné nie. Na schôdzke predsedov vlád krajín eurozóny, ktorá potom nasledovala, bol predseda gréckej vlády Tsipras donútený prijať dohodu, ktorú nemôžeme nazvať inak ako kapituláciou. A čo bolo tou zbraňou, ktorá ho k tomu prinútila? Bola to perspektíva, aj keď protiprávna, že Grécko bude vypudené z eurozóny,“ doplnil grécky exminister financií.
autor: mp
