„Rád by som Ibimu a jeho lajkovačom pripomenul, že Československo patrilo v období studenej vojny k veľmi významným výrobcom a distribútorom zbraní a k aktívnym podporovateľom Sovietskeho zväzu pri brutálnom kolonializme a boji proti Západu,“ odmieta Hvorecký na Facebooku tvrdenie svojho krajana s africkými koreňmi, ktorý v rozhovore pre portál Čas.sk prehlásil, že Slováci nemusia prijímať migrantov, pretože sa nepodieľali na drancovaní Afriky. O utečencov by sa podľa Maigu mali postarať Francúzi, Angličania a Američania, ktorí Afričanom ukradli nerastné suroviny, obzvlášť ropu a zlato, pričom za sebou nechali spálenú zem.
„Len na Kubu sme dodali 30 tisíc pušiek a 100 tisíc granátov. Do Egypta, Sýrie a Jemenu sme len do konca roku 1960 expedovali zbrane za 800 miliónov československých korún. Mám pokračovať vojenskými lietadlami pre Ugandu? Dodávaním techniky a leteckých trénerov do Ázie?“ vymenováva Hvorecký a dodáva, že k pravidelným zákazníkom československého zbrojného priemyslu patrila India, Afganistan, Irak, Ghana, Keňa, Alžírsko, Angola, Guinea a dokonca aj rodisko vyššie uvedeného umelca Mali. „Nepočul náhodou niekto v uplynulých týždňoch a mesiacoch práve o týchto krajinách v súvislosti s masovými vlnami utečencov?“ naznačuje Hvorecký, že svoj podiel viny na súčasnej situácii majú aj Čechoslováci.
Pokiaľ by sme sa vraj mali držať logiky, ktorú naznačil Ibrahim Maiga a prevziať zodpovednosť, tak by podľa jeho slov malo Slovensko prijať omnoho vyšší počet utečencov, než ktorý navrhujú kvóty z dielne Európskej komisie. To jest nie stovky, ale státisíce. Toľko ľudí vraj bolo zabitých československými zbraňami, aj vďaka ktorým sa podľa Hvoreckého máme tak dobre a oni tak zle.
Úplné znenie Hvoreckého komentára:
Keďže sa konšpiračné weby pokúšajú urobiť z Ibrahima Maigu filozofa dejín, ktorý ako Afričan vyslovil „nech sa o utečencov starajú Francúzi, Angličania, Američania a nech nezaťažujú ostatné krajiny, ktoré s rabovaním Afriky nič nemali,“ čím sa stal na pätnásť minút novým pseudo Milanom Lasicom slovenského internetu, rád by som Ibimu a jeho lajkovačom pripomenul, že Československo patrilo k veľmi významným výrobcom a distribútorom zbraní v období studenej vojny a k aktívnym podporovateľom Sovietskeho zväzu pri brutálnom kolonializme a boji proti západu.
Len na Kubu sme dodali 30 tisíc pušiek a 100 tisíc granátov. Do Egypta, Sýrie a Jemenu zbrane za 800 miliónov československých korún iba do konca roku 1960. Mám pokračovať vojenskými lietadlami pre Ugandu? Dodávaním techniky a leteckých trénerov do Ázie? K pravidelným zákazníkom zbrojného priemyslu ČSSR patrili India, Afganistan, Irak, Ghana, Keňa, Alžírsko, Angola, Guinea a dokonca aj Ibiho rodné Mali. Nepočul náhodou niekto v uplynulých týždňoch a mesiacoch práve o týchto krajinách v súvislosti s masovými vlnami utečencov?
Nehovoriac o Vietname, to vie azda každý, kto niekedy videl film Čata (za socializmu z titulkov, samozrejme, vyškrtli scénu, keď americkí vojaci objavia sklad československých samopalov…).
Komunistický režim ČSSR bol taký neuveriteľne pragmatický a cynický, že napokon dodával pechotné zbrane aj kapitalistickým krajinám, dokonca súkromným firmám! Československo desaťročia podporovalo a značne bohatlo na krutých vojnách v krajinách, z ktorých mnohé sa z týchto konfliktov dodnes nespamätali a zažívajú ich novodobé dôsledky.
Pozoruhodné, že pán Maiga nie tak dávno – našťastie – neúspešne kandidoval za SDĽ do europarlamentu a vtedy sa dušoval, aká úžasná a dôležitá je Európska únia, ako zachránila Slovensko a aký je nadšený jej spoločnou politikou.
Samozrejme, od Ibiho neočakávam absolútne nič a iba sa nesmierne teším, že sa už nevenuje hudbe ani herectvu. Ale žasnem, že takéto sprostosti vidím na Facebooku zdieľať aj ľudí, ktorých som donedávna považoval za príčetných.
Ak by sme sa naozaj mali držať Ibiho „logiky“ a prevziať zodpovednosť, tak by sme nemali pomáhať vybavovať žiadosti o azyl len 785 migrantom (z ktorých tu povolia zostať možno desiatim, ak vôbec), ale státisícom. Toľkí zahynuli československými zbraňami, aj vďaka ktorým sa my máme tak dobre a oni tak zle.
autor: luš
