„Múdry ľud z celej Európy je presvedčený, že za všetko zlé môžu tí hnusní Gréci, pretože ich chaos teraz musia napravovať ostatné štáty. Pravicovo zameraní jedinci si okrem toho myslia, že Grécko musí bezpodmienečne prijať všetky požiadavky veriteľov alebo vypadnúť z eurozóny. Liberálnejší Európania zasa vyzývajú k väčšej solidarite,“ sumarizuje komentátor britského denníka s tým, že obyčajní ľudia a politici i zástupcovia Medzinárodného menového fondu a ďalších inštitúcií spoločne tvrdia, že na vine sú Atény. „Osobne nezatváram oči pred korupciou, mizerným daňovým systémom i nekompetentnou vládou strany Syriza, ale nemôžem opomenúť fakt, že autorom projektu eura sa nedarí naplniť ich sľuby. Euro neprispieva k rastu životnej úrovne Európanov, ale je to presne naopak,“ domnieva sa moderátor.
„Pred uvedením eura sme od jeho autorov počuli množstvo vzletných slov. Sľubovali nám blahobyt a bezmála raj na zemi. Vtedajší nemecký minister financií Oskar Lafontaine hovoril o vízii zjednotenej Európy, prehĺbení demokracie a rozkvete európskej kultúry. Mohli by sme citovať tisíce podobných chválospevov, lenže tie nemajú nič spoločné s realitou. Životná úroveň klesá a o prehlbovaní demokracie nemôže byť vôbec reč. To isté platí o rozkvete európskej kultúry. Stačí si len pripomenúť dehonestujúce komentáre nemeckých novinárov na adresu gréckeho ministra financií,“ píše komentátor a poukazuje na analýzu bývalého hlavného ekonóma Konferencie OSN pre obchod a rozvoj Heinera Flassbecka a profesora ekonómie z londýnskej SOAS univerzity Costasa Lapavitsasa, ktorý sa stal poslancom za Syrizu.
Celý text v angličtine si môžete prečítať TU
Táto analýza podľa Chakraborttyho najlepšie ukazuje, ako negatívne sa euro podpísalo na životnej úrovni Európanov po jeho zavedení. „Obaja ekonómovia sa zamerali na porovnanie nákladov na prácu v celej eurozóne v rokoch 1999 až 2013. Z ich zistenia vyplýva, že zamestnanci v Nemecku dopadli čo do rastu miezd za dobu existencie eura ešte horšie ako Francúzi, Rakúšania, Taliani a mnohí ďalší. A to pritom hovoríme o Nemecku, ktorého ekonomika je považovaná za najsilnejšiu na kontinente. Nemci sa podieľajú na prosperite svojej krajiny a aj napriek tomu nie sú za svoje úsilie adekvátne odmenení. To je model platný pre celý európsky kontinent,“ konštatuje britský komentátor, podľa ktorého je značným problémom Nemecka prudké navyšovanie miezd lacných pracovných síl.
„Mocná trojka v zložení Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond teraz núti grécku vládu, aby prepúšťala, znižovala dôchodky a mzdy zamestnancov. To sa však netýka len Grécka. Neuplynie jediný deň, aby múdri radcovia z Bruselu nevyzývali k reformám na trhu práce a v oblasti sociálneho zabezpečenia naprieč celým kontinentom. Čím tak fakticky požadujú znižovanie životnej úrovne obyčajných ľudí,“ je presvedčený Chakrabortty. Pôvodne vznešený európsky projekt sa tak stáva podľa britského komentátora ohňostrojom márnosti a depresie. „Nevytvára sa hlbšia demokracia, ale naopak hlbšia priepasť na trhoch. Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa nerozpakovala zasahovať do vnútorných záležitostí európskych štátov. Grékov varovala pred voľbou Syrizy a španielského premiéra Zapatera nútila, aby nesplnil výdajové záväzky, vďaka ktorým vyhral voľby,“ diví sa Chakrabortty.
Ideály eurozóny podľa britského komentátora zapadli prachom a vonkoncom nekorešpondujú s chmúrnou realitou. „Diplomati navyše svojim nevyberaným jednaním voči gréckej Syrize dávajú španielskym voličom jasne najavo, čo by nasledovalo, keby si po vzore Grécka tiež zvolili príliš ľavicovú vládu. To všetko sprevádza predstava, že vlastne neexistuje žiadna alternatíva. Múdry ľud takisto často tvrdí, že prijatie väčšieho množstva sociálnych opatrení na európskom projekte nič nemení. Práve to dodáva celej záležitosti nepríjemný pach pokrytectva,“ myslí si Chakrabortty.
autor: pro
